Sedemdesiatročný jazdec na odchod nepomýšľa. „Paliho budú musieť z konského chrbta zostreliť. Má v sebe toľko energie, že si dokáže poradiť aj s ťažko ovládateľným koňom. Neoceniteľné sú jeho bohaté jazdecké skúsenosti. O dve či tri generácie mladších jazdcov premáha svojím umom a vôľou víťaziť,“ hovorí známy poľský tréner Piotr Czarniecki. FOTO – PETER POSPÍŠIL
Maďarský turf má dve slávne postavy. Prvou je ryšavá kobyla Kincsem (1874–1887), ktorá v neprerušenej sérii absolvovala 54 víťazných dostihov a dodnes je svetovou rekordérkou. Druhou je džokej Pál Kállai. Ako šesťdesiatsedemročný vyhral Maďarské derby a stal sa najstarším jazdcom-derbistom na našej planéte. A ani po sedemdesiatke, ktorú má na budúci štvrtok, s jazdením neskončí.
Pál Kállai svojím príchodom na svet rodičom veľkú radosť neurobil. „Meral som len 32 cm a vážil 1200 gramov. Okamžite pochopili, že zostanem trpaslíkom,“ hovorí. Oči má bystré a šedivé vlasy na temene hlavy zapletené do chvostíka. Za sedemdesiat rokov vyrástol len na 147 cm a najviac vážil 52 kíl.
Súperov mlátil ako žito
Kállaiovcov trápilo, akému povolaniu by sa mal v dospelosti ich maličký syn venovať. Remeslo krajčíra, obuvníka či hodinára Pálovi nevoňalo. Bol totiž silný, obratný a odvážny – dokazoval to v budapeštianskom boxerskom klube. Trénoval spolu s trojnásobným olympijským víťazom Lászlóom Pappom i s inými maďarskými boxerskými hviezdami. Bol učenlivým žiakom. Koncom štyridsiatych rokov sa dva razy stal maďarským juniorským šampiónom v mušej hmotnosti. „Mlátil som súperov ako žito a to som ešte nevedel, že sa raz týmto športom budem aj živiť.“
Vtedy objavil budapeštiansky hipodróm v Kincsem parku. Tu si ho všimlo niekoľko renomovaných trénerov dostihových koní. Okamžite ocenili jeho miniatúrne telesné proporcie, odvahu a lásku ku koňom, takže sa podujali z trpaslíka vychovať džokeja.
„V Kincsem parku bola vtedy plejáda skvelých trénerov. Kvôli nízkej hmotnosti (46 kg) mi dávali jazdiť najmä surové a nevycválané dvojročiaky. Učili sme sa navzájom, ja i koníky. Pre obe strany to bola prospešná škola,“ hovorí Pál a s úsmevom dodáva, že počas tréningov ho žriebätká neraz katapultovali zo sedla, takže dlhú cestu k stajniam meral po vlastných.
Na skusy do sveta
Maďarský turf sa odjakživa vyznačoval skvelými dostihovými jazdcami a nebolo to inak ani na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia, keď v Kincsem parku vládol triumvirát džokejov Pál Kállai, Péter Alafi a Pál Bocskai. O ich jazdeckom umení sa vedelo aj v krajinách za železnou oponou. Oni však mali do nich prístup zakázaný.
„Štvalo nás to. Chceli sme aj inde dokázať, že sme dobrí. Okrem toho, hospodárske pomery v Maďarsku sa začali zhoršovať a my sme z malých platov ledva vyžili.“
Aj keď spomienky na päťdesiate roky nemá Pál práve najlepšie, vie o nich rozprávať aj s úsmevom: „Okamžite po vypuknutí októbrového protikomunistického povstania v roku 1956 sme všetci traja kamaráti vzali nohy na plecia. Zastavili sme sa až na viedenskom hipodróme vo Freudenau, kde sme sa v nasledujúcich troch rokoch učili žiť slobodne.“
Vyparil sa do Ameriky
Veľké peniaze si tam však nezarobili. Tie sa v tých časoch rozdeľovali len v USA, Anglicku, vo Francúzsku. A čiastočne aj v Nemecku, kde turf prežíval renesanciu. Na nemeckých dostihoch štartovali síce dobré kone, ale na ich chrbtoch pracovali väčšinou len slabší džokeji. Kállai, Alafi a Bocskai sa preto rozhodli skúsiť šťastie práve tu.
„Najväčšou hviezdou sa stal Peter Alafi. V Nemecku vyhral vyše dvetisíc dostihov. Dobrý bol aj Pál Bocskai a ja by som sa tiež nemohol sťažovať, keby som nemal nepriateľov a závistlivcov,“ zdôvodňoval Pál svoj nečakaný odchod do USA v roku 1967. V skutočnosti sa však v Nemecku dostal do podozrenia, že predáva dostihy. Favoriti, na ktorých jazdil, nevyhrávali. Naopak, úspešní boli outsideri, na ktorých boli stavené obrovské peniaze. Z Európy sa doslova vyparil, ale podozrenia odmieta.
Kvôli ženám takmer na mizine
Pál Kállai nikdy nepil alkohol a nefajčil. Aj po emigrácii z Maďarska si formu udržiaval tenisom, plávaním, behaním a boxom. Týmto záľubám a svojej najväčšej slabosti – pekným ženám – venoval všetok voľný čas.
„Dievčatá i zrelé ženy sa na mňa odjakživa lepili ako muchy,“ prezradil nám na nedávnom stretnutí v bratislavskom Starom háji a s úsmevom žmurkol na terajšiu manželku Martu. Tá je od neho nielen o 38 rokov mladšia, ale aj o 22 cm vyššia. „Už ani neviem, koľkokrát som bol ženatý a koľko detí mám po svete. Celý život som platil alimenty, a preto som zostal aj v časoch svojej najväčšej slávy chudobný ako kostolná myš.“ V roku 1969 sa dostal dokonca na mizinu.
„Od pohromy ma zachránil box. V Atlantic City, kde som vtedy jazdil, som chodieval do boxerského klubu. Jeden Američan sa mi neustále posmieval a vyzýval ma na súboj. Napokon ma promótor prehovoril, vybavili mi profesionálnu licenciu a ja som podpísal zmluvu.“
A tak si nečakane zdvojil športovú profesiu.
Nechal si pobozkať nohu
Kontrakt na súboj nebol hocijaký. Stálo v ňom, že víťaz dostane 3500 dolárov a porazený polovicu, lenže ten musí na dôvažok po stretnutí súperovi pobozkať pravú nohu.
„Noviny o nás niekoľko dní písali palcovým písmom, na zápas prišlo viac ako tritisíc divákov. Zmastil som súpera jedna radosť, a keď sa prebral z mrákot, postavil som sa do stredu ringu s natiahnutou pravou nohou. Musel mi ju pobozkať,“ smial sa Pál, ktorý v USA vybojoval desať profesionálnych duelov a z nich deväť vyhral.
Ani v Amerike sa však nevyhol konfrontácii so stávkovými podvodníkmi. V roku 1973 mu v Kingstone jeden zatelefonoval a vyhrážal sa mu, že keď popoludní vyhrá s favoritom dostihy, zabije ho. Sto metrov pred cieľom, keď bol na víťaznej pozícii, zacítil Kállai v bruchu štipľavú bolesť. Vyhral, potom sa však z konského chrbta zrútil. V nemocnici mu z tela vyoperovali projektil vystrelený z malokalibrovky.
Matuzalem je stále chlap
V roku 2000 vyhral Pál Kállai s ryšiakom Rodrigom Maďarské derby a stal sa najstarším jazdcom na svete, ktorý sa v histórii svetového turfu doviezol po vavrínový veniec s modrou stuhou.
„Pali báči, máte šesťdesiatsedem rokov, dnes ste dosiahli ďalší skvelý úspech, prečo už nevyzujete jazdecké čižmy a nezačnete oddychovať?“ pýtali sa ma po triumfe maďarskí novinári. „Poslal som ich do čerta. Svoj vek nepočítam podľa kalendára, ale podľa zdravia a sily, ktorej mám ešte stále na rozdávanie.“
Aj manželka Marta pritakáva. Jej matuzalem je vraj stále chlap, ako sa patrí, a to nielen v dostihovom sedle.
„Paliho budú musieť z konského chrbta zostreliť,“ povedal známy poľský tréner Piotr Czarniecki, u ktorého v Bábolne momentálne Kállai pracuje. „Má v sebe toľko energie, že si dokáže poradiť aj s ťažko ovládateľným koňom. Neoceniteľné sú jeho bohaté jazdecké skúsenosti. O dve či tri generácie mladších jazdcov premáha svojim umom a vôľou víťaziť.“
Víťazstvá chce zaokrúhliť
Sedemdesiatročný jubilant je týmito vlastnosťami známy aj z bratislavského hipodrómu. Na prestížnom mítingu Turf gala triumfoval osemkrát, pričom v roku 1994 vyhral štyri dostihy vrátane Veľkej ceny Slovenska.
„Na hipodróm do Starého hája chodím veľmi rád. Má kvalitnú dráhu a vždy sa na ňom zíde skvelá konkurencia špičkových koní a jazdcov. Verím, že sa tu ešte posadím do sedla, rád by som počet víťazstiev zaokrúhlil na desať.“
Chystá sa ešte prekonať rekord osemdesiattriročného Angličana Harryho Beasleya, ktorý 10. júna 1935 v Dubline vyhral rovinové dostihy. Maďarská jazdecká legenda však kvôli tomu musí vydržať v sedle ešte najmenej trinásť rokov.
Kállaiove rekordy
Počas viac ako päťdesiatich rokov štartoval Pál Kállai v dvadsiatich krajinách sveta a na tamojších hipodrómoch vyhral okolo tritisíc dostihov. Len v Maďarsku, kde v rokoch 1957 – 1981 nejazdil, do dnešného dňa pripísal na svoje konto 1035 prvenstiev. Pred krajanom Józsefom Vasom tróni v historickej tabuľke na prvom mieste s náskokom vyše tristo víťazstiev. V roku 1998 na jednom mítingu v budapeštianskom Kincsem parku vyhral sedem dostihov a dva razy sa umiestnil na druhom mieste. Nahnevane pritom spomína na Američanov, ktorí mu nechcú uznať svetový rekord devätnástich štartov za jediný deň.
„V roku 1978 som na jednom hipodróme odjazdil desať koní a po skončení mítingu som sa vrtuľníkom premiestnil na druhý, kde som štartoval deväťkrát. Američania však tvrdia, že posledný štart už bol päť minút po polnoci a teda na druhý deň, takže doterajší rekord osemnástich štartov som len vyrovnal.“ To je dôvod, prečo ho vtedy nezapísali do Guinnessovej knihy rekordov. Dostal sa do nej neskôr – v roku 2000, keď vyhral Maďarské derby ako najstarší jazdec na svete.
