Päť minút pred začiatkom znela štadiónom Chabana Delmasa v Bordeux Cesta do pekla (Road to Hell) od Chrisa Reu, no futbalisti Petržalky v šľapajach hitu britského speváka vôbec nekráčali. Prehra 1:2 je viac ako slušná a najmä strelený gól môže mať pri troche šťastia v odvete cenu zlata.
Postaral sa oň v 16. minúte Krejčí, ktorého za obranou Girondins krásne našiel Ďurica. „Ideálna prihrávka. Stačilo počkať si na brankárov pohyb a keďže ostal stáť, tak som si pristavil loptu a poslal mu ju povedľa ľavej nohy. Nemal šancu,“ opisoval moment zo 16. minúty Marek Krejčí, ktorý dvíhal ruky nad hlavu skôr, než lopta doputovala za čiaru. „Nebol to môj prvý gól v pohári, ale určite najdôležitejší,“ myslí si 22-ročný útočník Artmedie, ktorý naposledy v európskom pohári skóroval v drese bratislavského Interu do siete fínskeho Myllykoski.
Radosť Krejčímu kazil len druhý gól v sieti Artmedie. „Jedna jedna by bolo krajšie. Aj nám tréner Weiss v šatni cez polčas vyčítal, že sme ho nemuseli dostať. Žiaľ, taký je futbal. Bolo na ich hre vidno, že majú problémy, ale je to úplne iný klub ako my. Oni majú rozpočet 50 miliónov eur, kým my 20 miliónov korún.“
Ofenzívne naladený obranca Ján Ďurica bol najlepším hráčom Petržalky. Po zápase cítil, že má v nohách vydarené minúty. „Štadión, atmosféra, súper - to všetko bol pre mňa výborný doping. A k tej prihrávke: Marek mi vrátil loptu a videl som, že nabieha dopredu, tak som to tam dal a lopta si ho našla,“ vysvetľoval.
Zo začiatku to vyzeralo, že má trému, ale potom sa rozohral. „Trému nie, bol to len rešpekt pred súperom. Po pár minútach som sa ho zbavil úplne. Škoda toho druhého gólu. Okolo Darchevilla sme stáli traja a aj tak to hlavičkoval do siete. Prehra 1:2 je však dobrý výsledok. Veď máme šancu postúpiť. Pozývam všetkých Petržalčanov, nech nás prídu 15. októbra na Slovan povzbudiť. Postup nie je nereálny.“
Podľa Ďuricu Bordeaux Petržalku trochu podcenilo. „Na internetových stránkach písali, že nie sme o nič lepší než Púchov. Girondins však hral dosť stereotypne. Piati-šiesti vynikali, ostatní sa len viezli. Vedeli sme, že aj keď dajú gól, stále budú hrať to svoje. Vzadu pomaly a potom postupný útok a dlhá lopta do šestnástky, ktoré sa nám darilo odvracať.“ (rh)
