Ľuboš Perniš (vľavo) povedal Ronaldinhovi „čenč“ a žiadal výmenu dresu. Ronaldinho súhlasil a zobral si púchovský s č. 19, kým Perniš barcelonský s č. 10. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
j minúte si to rozmyslel a dal prednosť Realu.
Podobných úsmevných postrehov poznamenaných pochopiteľnou iróniou nad prekvapujúcou remízou sa objavilo po zápase niekoľko. Ešte v deň zápasu väčšina španielskych fanúšikov, aj vďaka zle informujúcim médiám, nevedela nájsť Púchov na mape. Mesto a Slovensko boli prezentované ako krajina s pozostatkami rádioaktivity z Černobyľa, s nedostatočnou úrovňou reštaurácií a kde najrozšírenejším dopravným prostriedkom je bicykel. Klub Matador Púchov pre nich vôbec neexistoval.
Dokonca ani novinári verejnoprávnej španielskej televízie sa nenaučili správne vyslovovať názov mesta, ktorý pre nich naďalej zostal „Pučovom“. A gól im dal „Džambor“. Bezprostredne po zápase fanúšikovia označili Púchov za mekku svetového futbalu a vyhlásili, že „pučolandská“ liga je najlepšia na svete. Remíza s takmer posledným klubom v takej malej lige sa stala triumfom a hrdinským činom. V porovnaní s výkonmi Mallorcy a Valencie, ktoré vyhrali doma nad kvázi neznámymi klubmi z Cypru a Švédska, Púchov nebol kvázi, ale bol totálne neznámy. Niektorí vyhlásili, že ak futbalisti Barcy nedokázali rozdrviť taký bezvýznamný klub piatimi gólmi, mali by zostať do konca kariéry hrať v slovenskej lige a za ozajstnú Barcu postaviť ,,béčko“.
Viac národne cítiaci fanúšikovia vidia príčinu remízy v nedostatočnej katalanizácii klubu. Podľa nich za výsledky nemôže ani skúsený Rijkkard, ani šporovlivý Laporta, ale slabé katalánske povedomie futbalistov. Našli sa aj takí, čo by ich do 24 hodín vyhostili do domáceho Holandska. Hádam najúsmevnejšou reakciou na remízu bol čierny humor jedného Katalánca, podľa ktorého za všetko treba vidieť, že FC Barcelona je klub v rekonštrukcii, zatiaľ čo Matador Púchov je už roky konsolidovaným klubom.“
Autor: ĽUBA HROMKOVÁ, Madrid pre SME
