FOTO – REUTERS

Matka Louise Kirkovej povysáva záclony, odmrazí chladničku a pripne na ňu nasledujúce posolstvo: „Som preč. Louise vie, ako sa zapína práčka.“ Potom Louisina matka opustí muža, deväťročnú dcéru a nenávidené predmestie Greenwoods, Toronto s pestovanými bungalovmi, hladučkými cestami a šťastnými paniami v domácnosti. Za ňou zostane: pomaly sa rozpadávajúca domácnosť, zmätený manžel a dcéra, ktorá sa bude v živote toľkokrát sťahovať, že nikdy nedospeje do štádia, v ktorom by mala odmrazovať chladničku.

Mladučká Barbara Gowdyová, ktorá - tak ako hrdinka jej nového románu Romantici - si tiež hľadá perfektné miesto, sa za 24 rokov dvadsaťtrikrát sťahovala. Blúdila všetkými možnými štvrťami Toronta, ale pritom chce len jedno: nájsť ticho a pokoj. V ňom ju vždy vyruší hocaký zvuk, stavba, smeti alebo čokoľvek iné, pretože je usvedčená perfekcionistka, ktorá aj hodiny obrusuje jedinú vetu.

Románom Biela kosť, dôsledne vyrozprávanom z perspektívy slova, sa jej roku 1999 podarilo preraziť aj mimo Kanady. Z honorárov si kúpila v Toronte dom. Jej dom stojí osamote na konci slepej uličky s výhľadom na zeleň. Hostia sa musia vyzúvať. Len príroda tu vyludzuje nepredvídateľné zvuky. Je to v gowdyovskom zmysle perfektné miesto. Vlastne tu mala vzniknúť jej nová kniha. Ale už špinavá šálka v kuchynskom dreze ju vie obrať o koncentráciu. Presťahovala sa teda do hotela a začala pracovať na svojich Romantikoch - sebaironicky s najrôznejšími tikmi a neurózami. Medzitým už znovu býva doma, kým nezačne písať svoj ďalší román.

PAUL MAJENDIE, reuters