„Mysleli sme si, že jej povinnosťou je prihlásiť sa na úrad práce hneď, ako jej prišlo z vysokej školy vyjadrenie o neprijatí,“ hovorí matka 19-ročnej absolventky gymnázia. „Zaregistrovali ju teda už v júli, a odvtedy tam chodí pravidelne každé dva týždne. Na úrade sa s ňou nič nedeje, ponuka práce pre absolventov je minimálna a tipy na voľné pracovné miesta, ktoré dostala na úrade zlyhali. Všetky miesta na ktoré telefonovala boli mu obsadené. Rekvalifikačný kurz jej tiež neponúkli žiadny.“

„Na úrad práce sa táto dievčina prihlásiť nemusela a už vôbec nie v júli. Absolventi strednej školy majú ešte právo na posledné prázdniny a navyše nevzniká im nárok na dávky v nezamestnanosti, pretože ešte neodpracovali minimálne pol roka, tak ako to stanovuje zákon,“
hovorí pracovníčka Úradu práce Bratislava I. Helena Kukučková. „Počas prázdnin im teda stále platí zdravotné poistenie a rodičia stále na nich dostávajú prídavky. Tí absolventi stredných škôl, ktorým sa nepodarilo zatiaľ zamestnať, mali sa však už prvého septembra podľa miesta bydliska prihlásiť na sociálnom oddelení okresného úradu. Samozrejme iba vtedy, keď majú záujem o vyplácanie dávok sociálnej pomoci a sú na to odkázaní.“ Podľa slov pracovníčok týchto úradov sa aj medzi absolventmi stredných škôl nájdu takí, ktorí majú vlastný príjem alebo majetok a o podporu nemajú záujem. Tí, ktorí o poberanie dávok záujem majú, musia vyplniť na sociálnom oddelení okresného úradu žiadosť a ak spĺňajú podmienky, priznajú im dávku 1450 korún mesačne.

Výhodou tých absolventov, ktorí sa na úrade prihlásia však je, že ako evidovaní nezamestnaní môžu využiť ponuku rôznych rekvalifikačných kurzov, ktoré úrad práce pripravuje, prípadne sa prihlásiť na absolventskú prax. O všetkých možnostiach by mali dostať informácie od poradcu, ktorého na úrade navštevujú.
Ponuka rekvalifikačných kurzov sa však od miesta k miestu mení a môže sa stať – najmä v oblastiach z vysokou nezamestnanosťou, že na vybraný kurz je treba čakať aj niekoľko mesiacov.

U nás už existuje aj takzvaná absolventská prax, ktorá má mladému človeku pomôcť nadobudnúť aspoň základné skúsenosti a poznatky z praxe. Nie každý úrad práce však môže absolventovi niečo také ponúknuť. „Keď v okrese zamestnávatelia miesta na absolventskú prax nevytvoria, úrad ich nemá ako ponúknuť,“ vysvetľuje Helena Kukučková. Aj keď si absolvent v rámci absolventskej práce odrobí pol roka, takéto „zamestnanie“ sa nepovažuje za polročné zamestnanie v zmysle zákona. Takže ani po skončení absolventskej praxe nemá absolvent nárok na podporu v nezamestnanosti. Jeho situácia sa zmenila iba v tom, že nadobudol nejaké praktické skúsenosti, ktoré môže uvádzať vo svojom životopise. „Stáva sa aj to, že zamestnávateľ je natoľko spokojný s prácou absolventa, že mu ponúkne normálne pracovné miesto. Niekedy pre neho priamo nové miesto vytvorí.“

Úrad práce túto aktivitu podporuje tak, že zamestnávateľovi refunduje pre tohto nového pracovníka financie vo výške minimálnej mzdy.

Absolventská prax

Absolvent:

• môže o ňu požiadať na úrade práce
• bude pracovať po dobu pol roka asi 4 hodiny denne
• dostane od úradu 500 korún mesačne na výdavky

Zamestnávateľ:

• vytvorí miesto pre odpracovanie absolventskej praxe
• dostane od úradu práce na jedného absolventa 1000 korún mesačne.
  
• Ihneď sa treba prihlásiť na sociálnom oddelení okresného úradu práce a podať si žiadosť na vyplácanie dávok sociálnej pomoci
• Na dávky máte nárok až odo dňa podania a nevyplácajú sa so spätnou platnosťou
• Rodičia musia doniesť zamestnávateľovi potvrdenie, že ich dieťa dokončilo školu ya prihlásilo sa do evidencie nezamestnaných.

Autor: MONA GÁLIKOVÁ/Foto - Archív