V Prahe je vyhľadávaným miestom samovrahov Nuselský most. Magistrát sa snažil obmedziť počet samovrážd spáchaných skokom z neho vybudovaním zábran a ochrannej siete. Ale ani to veľmi nepomohlo.
BRATISLAVA – Dobrovoľne si na Slovensku vezme život ročne okolo 700 ľudí. Vlani spáchalo dokonanú samovraždu 717. Sme na európskom priemere, vlani bolo na Slovensku 13,3 dokonanej samovraždy na stotisíc obyvateľov.
Platí, že až šesťkrát častejšie si život vezmú muži ako ženy. Ženy majú zas až dvakrát viac neúspešných samovražedných pokusov.
„Až u 90 percent tých, čo dokonajú samovraždu, možno nájsť znaky duševného ochorenia,“ hovorí psychiater Peter Breier z Ligy za duševné zdravie. Kvalitná a dostupná pomoc pri duševných chorobách preto úzko súvisí s prevenciou samovrážd.
Vlani až 49 percent tých, čo si vzali život, bolo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Najviac samovrážd bolo v jarných mesiacoch, najmenej v septembri. „Je to ťažko vysvetliť. Neplatí, že by ľudia páchali samovraždy najmä na Vianoce,“ hovorí Breier. Najviac samovrážd je u mužov a žien medzi 50 a 54 rokom.
Samovrahovia u nás najčastejšie siahnu po povraze, skočia z výšky, zastrelia sa alebo otrávia liekmi. Posledný spôsob je častejší u žien, najčastejší pri samovražedných pokusoch, ktorými si ľudia nechcú naozaj vziať život, ale dať okoliu najavo, že trpia.
„Sú prípady, keď má niekto za sebou aj dvadsať samovražedných pokusov,“ hovorí Breier. Motívom sú rodinné problémy, „vnútorné“ osobné problémy, na treťom mieste sú samovraždy bez zrozumiteľnej motivácie. Len 5,2 percenta tých, čo sa pokúsili zabiť, spomenulo ako motív existenčné problémy.
Farmaceutické firmy sa pri vývoji liekov snažia, aby ani požitie veľkého množstva liekov nebolo smrteľné.
Najvyššia samovražednosť je dnes v Rusku a iných bývalých sovietskych republikách, kde evidujú až 48 samovrážd na stotisíc obyvateľov.
Psychiatri zdôrazňujú význam celonárodných programov prevencie. „Tradične veľa samovrážd páchali Maďari, kde bolo až 40 dokonaných samovrážd na stotisíc obyvateľov. Sústredenými opatreniami sa im to v posledných rokoch podarilo znížiť na 30,“ hovorí Breier.
Dôležitá je dostupná pomoc – telefonické linky dôvery, dostatočná sieť psychiatrov a psychológov, včasné rozpoznanie depresie praktickými lekármi.
Pri samovraždách je potvrdená istá infekčnosť. Prvým všeobecne známym prípadom modernej doby je čin Goetheho románového hrdinu Werthera, v deväťdesiatych rokoch tak svet opustil napríklad spevák Kurt Cobain. Fungujú tiež isté „populárne“ miesta, ako boli v nedávnej minulosti viedenské metro alebo Nuselský most v Prahe.
Napriek všeobecne vžitej predstave, že prežívame akési „ťažké obdobie“, dnes sa u nás pácha priemerne ročne o vyše sto samovrážd menej ako v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch.
Komunistickí poslanci nedávno v parlamente tvrdili, že za socializmu bolo menej psychických chorôb, z čoho vyvodzovali, že v bývalom režime sa ľuďom žilo lepšie. Podľa odborníkov to nie je pravda. „Počet duševných chorôb rastie celosvetovo. Aj u nás je dnes lepšia diagnostika, osveta, dnes je o sto psychiatrov viac ako v osemdesiatych rokoch, viac ľudí má šancu sa liečiť. Štatisticky najmenej psychicky chorých je zrejme v nejakom africkom štáte, kde je jeden psychiater v celej krajine,“ hovorí Breier. (mar)
FOTO - ARCHÍV ČTK
