Ruský prezident sa stretne s americkým. Ukáže sa, či je rusko-americké priateľstvo len o osobných sympatiáchPred dvoma rokmi ruská zahraničná politika využila 11. september a vrhla sa v ústrety priateľstvu so Spojenými štátmi. Dnes sa ruský prezident Vladimir Putin stretne s kolegom Georgeom Bushom ôsmy raz.
Na programe rokovania v Camp Davide je blízkovýchodný konflikt, Irán, jadrové zbrane, reforma OSN, boj s terorizmom, ekonomika aj ropa.
V predvečer stretnutia s Bushom sa Putin stretol aj so svojimi „protiamerickými“ spojencami z čias irackej krízy, s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom a nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom.
Stretnutie Busha s Putinom môže dať odpoveď na otázku, či dvojročné rusko-americké priateľstvo presahuje za rámec osobných sympatií. Kremeľ oficiálne trvá na vedúcej úlohe OSN v Iraku, americká administratíva je zase zásadami svojej vlastnej krajiny povinná Moskvu tlačiť k zmene postoja voči ruským médiám a čečenským civilistom.
Pragmatickí vodcovia sa možno budú vedieť šikovne dohodnúť a Moskva si za lojalitu s americkým návrhom rezolúcie OSN o Iraku vyslúži „pozabudnutie“ na porušovania ľudských práv v Rusku či zaujímavé ponuky v energetickom sektore. Bush by dokonca rád videl ruských vojakov pod americkým velením v Iraku.
Rokovania o iránskej elektrárni Búšer a platbách za návrat použitého paliva do Ruska zrejme hladké nebudú. Bush bude Putina žiadať, aby výstavbu elektrárne, ktorú Iránčania môžu využívať na jadrové zbrojenie, celkom zastavil.
Po tom, ako Putin v New Yorku navštívi benzínové pumpy spoločnosti LUKOIL, prídu na pretras jeho predvolebné snahy o obmedzenie vplyvu ruských ropných magnátov, ktoré vážne zasahujú do slobody podnikania. Putin sa bude snažiť nasmerovať rokovania k téme importu ruskej ropy do USA a amerických investícií v ruskom energetickom sektore.
Najtenším ľadom sa môže stať diskusia o sférach vplyvu v Európe. Ide o posilnenie vplyvu Spojených štátov na južnej hranici Ruska, ako aj vo východnej Európe a v Pobaltí, o amerických vojakov v Gruzínsku, ruských v Moldavsku, aj o zrušenie ruského monopolu na dodávku kaspickej ropy pre Európu.
Komentátori nazvali jeseň 2001 medovými týždňami Moskvy a Washingtonu. V roku 2003 sa však situácia skôr podobá zmierovaniu sa po veľkej manželskej hádke zvanej iracká kríza. K ochladeniu vzťahov sa podľa analytikov pridal aj fakt, že Rusko momentálne nepatrí k prioritám americkej zahraničnej politiky. Oboch vládcov oveľa viac než vytvorenie priameho komunikačného kanálu Moskva - Washington trápia blížiace sa prezidentské voľby. A tu Putin nad Bushom na celej čiare vyhráva: je v Rusku oveľa obľúbenejší ako Bush v Amerike.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
