New York/Bratislava 24. septembra (TASR) - Vstup do Európskej únie zvýši medzinárodnú váhu Slovenska na zahraničnopolitickej scéne. Dnes to vyhlásil štátny tajomník slovenského MZV Ivan Korčok, ktorý v New Yorku zastupoval SR na Valnom zhromaždení OSN.
Korčok v telefonickom rozhovore pre TASR zdôraznil, že prebiehajúce VZ je prvým prípadom, keď Slovensko na pôde OSN vystupovalo ako súčasť EÚ. To znamená, že hlas Slovenska v medzinárodných vzťahoch a vo vzťahoch ku kľúčovým hráčom medzinárodnej politiky bude viac počuť, čo budeme môcť využívať, uviedol.
MEDZIVLÁDNA KONFERENCIA SA NESMIE BRÁNIŤ OTVÁRANIU TÉM
Fungovanie únie po rozšírení o desiatich nových členov bolo aj témou newyorského stretnutia zástupcov dvadsiatky "Podobne zmýšľajúcich krajín" - malých a stredne veľkých štátov rozšírenej EÚ.
Korčok za dôležitý výsledok stretnutia označil zhodu, že napriek tlaku - hlavne Bruselu a Štrasburgu - aby sa na medzivládnej konferencii(MVK) o európskej ústave, ktorá sa začne 4. októbra v Ríme, neotvárali uzavreté témy, možnosť ich otvárania treba ponechať zachovanú. Zároveň zdôraznil, že "podobne zmýšľajúci" nie sú formálnym blokom, ide skôr o testovanie pozícií a prejav dobrého úmyslu pred MVK.
Korčok zdôraznil, že Slovensko naďalej kladie dôraz na platformu V4.
V súvislosti s postojom SR k otváraniu tém na MVK Korčok zdôraznil dôležitosť taktiky a spolupráce s inými krajinami, keďže nemožno predpokladať, že jeden malý štát si presadí otvorenie otázky, ktorá zaujíma len jeho.
Medzi hlavnými témami Valného zhromaždenia, kde v utorok okrem iných vystúpili generálny tajomník OSN Kofi Annan a americký prezident George W. Bush, boli situácia v Iraku a na Blízkom východe.
V IRAKU JE DÔLEŽITÁ BEZPEČNOSŤ, NIE FIXNÉ TERMÍNY
V súvislosti s vývojom okolo Iraku podľa Korčoka pretrvávajú rozdielne postoje medzi opačnými tábormi v BR OSN. Štátny tajomník však zdôraznil náznaky zbližovania postojov - hlavne medzi USA a Francúzskom. Ako povedal, generálny tajomník OSN Kofi Annan, prezident USA George W. Bush a francúzsky prezident Jacques Chirac sa vo svojich utorkových vystúpeniach zhodli, že OSN musí v otázke svetovej bezpečnosti zohrávať dôležitú roku, tiež sa zhodli, že svet sa zmenil.
Dôležité je, že politickí lídri s rôznymi postojmi k riešeniu irackej krízy v New Yorku nadviazali osobné kontakty, povedal Korčok a vyjadril optimizmus, že americký návrh novej rezolúcie BR OSN, ktorá má stanoviť podmienky pre pôsobenie OSN v Iraku, bude po nevyhnutných konzultáciách prijatý.
V súvislosti s nedávno deklarovanou požiadavkou Francúzska na to, aby USA v priebehu šiestich až deviatich mesiacov obnovili plnú suverenitu Iraku - čo si podľa Washingtonu vyžiada viac času, Korčok vyjadril presvedčenie, že cieľom by nemal byť fixný termín vrátenia suverenity, ale vytvorenie bezpečnostných a politických podmienok pre tento krok. Zdôraznil, že nik nespochybňuje potrebu obnoviť irackú suverenitu.
Chirac vo vystúpení na VZ vyzval na "realistický časový plán" odovzdania moci irackému ľudu, ktoré označil za základ pre stabilitu a nový začiatok. Nezopakoval však predošlú požiadavku na to, aby sa tak stalo v priebehu niekoľkých mesiacov. Chirac tiež nepriamo naznačil, že velenie v irackých medzinárodných jednotkách by mali mať USA ako krajina s najväčším kontingentom.
TLAK NA ARAFATA JE CESTOU K MIERU NA BLÍZKOM VÝCHODE
V súvislosti so situáciou na Blízkom východe ministri zahraničných vecí krajín EÚ vyjadrili znepokojenie nad vývojom, ktorý spôsobuje, že tzv. cestovná mapa - medzinárodný mierový plán pre región - sa dostáva do situácie, že nemôže byť realizovaný, povedal Korčok.
Ministri EÚ apelovali na obe strany konfliktu, konštatovali ale, že súčasnú kritickú situáciu spôsobili hlavne samovražedné útoky palestínskych militantov.
Cieľom EÚ je oživiť aktivity tzv. blízkovýchodného Kvarteta (EÚ, USA, OSN, Rusko). Ďalšie stretnutie Kvarteta by sa malo uskutočniť vo štvrtok.
EÚ nezdieľa postoj USA, ktoré palestínskeho predáka Jásira Arafata ignorujú kvôli neschopnosti zastaviť aktivity islamistov. Únia chce na Arafata vyvíjať tlak, aby dostal pod kontrolu a zastavil aktivity militantov, ktorí si mier s Izraelom neželajú.
Podľa EÚ Arafat musí pochopiť, že aj on musí zohrať kľúčovú a pozitívnu úlohu. Tiež je neprípustné, aby sa zopakovala situácia ako v prípade premiéra Mahmúda Abbása, ktorý kvôli sporu s Arafatom o kontrolu nad bezpečnostnými zložkami podal demisiu.
"Nový premiér musí mať takú oporu a musí sa správať tak, aby si získal aj podporu medzinárodného spoločenstva. Bez tohto ani palestínska strana nezíska to, čo chce," zhrnul Korčok stanovisko zástupcov EÚ.
Prístup EÚ k Arafatovi Korčok označil za "realistický", k dosiahnutiu pokroku na Blízkom východe treba na palestínskeho lídra vyvíjať tlak. Ak by sa Arafatovi napriek prípadnej snahe nepodarilo sabotérov mierového procesu eliminovať, potom by nastala situácia, "ktorú by si musela vyhodnotiť palestínska strana," povedal Korčok.
