FOTO SME – PAVOL MAJER
a je naozaj nevyčerpateľná. S prvými príznakmi apatie a „únavy v dvojici“ sa stretáva klaviristka Eva (Zuzana Stivínová) a skladateľ Peter (Peter Bebjak).
Ich príbeh rozpísala mladá slovenská scenáristka Tina Diosi (1973). „Príbeh sa zameriava na hraničné situácie vo vzťahoch,“ povedala pre SME.
„A to v partnerských aj širších, v medziľudských. V zlomových situáciách je vždy možnosť istej voľby. Môžete sa zrútiť, môžete bojovať, môžete aj nemôžete. Lebo hraničná alebo zlomová situácia je hraničná tým, že sa dotýka vašich osobných hraníc.“ Názov Neverné hry a podtitul: šťastie – nešťastie – svadba – manželstvo – nevera – žiarlivosť – láska naznačuje náplň príbehu. Podľa Diosi je to najmä príbeh o láske.
Rozpráva o klaviristke Eve, ktorá nasledovala svojho manžela, hudobníka a skladateľa Petra do malej dediny na slovensko-maďarskom pomedzí. Zatiaľ čo Peter má v tunajšom prostredí pokoj na skladanie, Eva ako interpretka márne hľadá uplatnenie, cíti sa odtrhnutá nielen od rodiny, ale tiež od dôverne známeho pražského prostredia a priateľov.
„Zaujímalo ma, ako spolu môžu žiť v jednej domácnosti dvaja hudobníci, ktorí denne potrebujú cvičiť a hrať na svoje hudobné nástroje. A pritom sú to dvaja sólisti,“ hovorí Diosi. „Samotný príbeh som však vymyslela a akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami nejestvuje.“
Pre režisérku bolo blízke, že scenár nie je príbehový a o filmovom výraze povedala, že sa blíži k hranému dokumentu. Režisérka pracovala samostatne s niekoľkými verziami scenára. Konzultovala ich s autorkou? Diosi tvrdí, že osobne sa kvôli filmu stretli raz. „Počas stretnutia sa režisérka snažila overiť si, či správne pochopila príbeh. Toto stretnutie som považovala za úvodné. Dohodli sme sa, že sa ešte stretneme, ale, žiaľ, nestalo sa tak. Ale som rada, že to režírovala žena a je to nakrútené zo ženského pohľadu.“
Tina Diosi je laureátkou niekoľkých literárnych súťaží. Pre Slovenskú televíziu napísala pôvodný scenár Kaderníčka a klaviristka, ktorý nakrútil v roku 1998 režisér Stanislav Párnický. Pre Českú televíziu dva doteraz nerealizované scenáre k televíznym filmom. V odbornej i laickej verejnosti prevláda názor, že súčasný slovenský film je v útlme aj preto, že nie je dostatok kvalitných scenárov.
„V tejto súvislosti mi napadá útržok z rozhovoru s mojou kolegyňou scenáristkou a režisérkou Laurou Sivákovou,“ hovorí Diosi. „Povedala, že témy si nemožno kúpiť ako jogurty v supermarkete. Ľudia sú nositeľmi témy. To mi pripadá výstižné. Ak niekto chce nakrútiť trhák, môže sa stať, že mu žiadny scenár nebude dobrý. Na to, aby niekto vedel posúdiť kvalitu scenára, musí byť skúseným filmárom s predstavivosťou. Čítať scenár je ako čítať röntgenovú snímku. Treba vedieť, na čo sa zameriavať.“
ĽUDO PETRÁNSKY
