Čínski vojaci sa fotografujú na Námestí nebeského pokoja v Pekingu.
FOTO – TASR/EPA
Čína má v pláne prepustiť z armády viac než 200-tisíc mužov. Najväčšie ozbrojené sily na svete chce premeniť na moderný a dynamický vojenský útvar. Čínske vojsko sa doteraz tradične spoliehalo na svoju početnú prevahu (2,5 milióna mužov). Po invázii Američanov do Iraku a ich ukážke palebnej sily a využitia informačných technológií si Číňania opäť overili, ako veľmi zaostali za vyspelým vojenským svetom. Prišiel čas zmeniť veľkého byrokratického molocha.
Posledné zoštíhľovanie v armáde oznámené tento mesiac sa bude týkať predovšetkým pozemných vojsk. Medzi prepustenými vojakmi je asi 80 percent dôstojníkov. Čínska ľudová oslobodzovacia armáda sa údajne rozlúči i so známymi speváckymi a tanečnými posádkami, ktoré v minulosti zabávali čínske masy.
Prepustenie 200-tisíc vojakov sa plánuje na koniec budúceho roka a je pokračovaním armádnej transformácie z rokov 1995 – 2000, keď bolo prepustených pol milióna čínskych vojakov.
Keď armáda vyniesla v roku 1949 k moci Mao Ce-tunga a bola vyhlásená Čínska ľudová republika, slúžilo v zbrani viac než šesť miliónov mužov. Vodca Mao bol zvlášť naklonený „ľudovej armáde“, ktorá prevahou svojich kanónov ohromí nepriateľa. Veril, že jeho taktika by mu zaručila víťazstvo i v prípade jadrovej vojny. Veľký vodca s obľubou hovoril, že vojaci a čínsky ľud k sebe majú „blízko ako ryby amore“.
Mnoho Číňanov malo po masakre na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 na vzťah armády a ľudu zrejme iný názor. Zásah proti študentom snažiacim sa o demokratizáciu krajiny vtedy armáde zaistil vďačnosť a podporu straníckeho vedenia. Vláda nakúpila veľký počet ruských stíhačiek, ponoriek, bombardérov a iných zbraní.
Minulý týždeň Čína otestovala prototyp novej prúdovej stíhačky, ktorú vyvinula spoločne s Pakistanom. Podľa oficiálnej správy bude Siao Kung (Údatný drak) FC-1 schopný konkurovať americkému sokovi F-16. Armáda teraz nakupuje predovšetkým lode a lietadlá. Úroveň jej základného vybavenia i výcviku vojakov napriek tomu zostáva zúfalo nízka. Podľa odborníkov Čína zaostáva za NATO asi o dvadsať rokov a americká armáda má náskok dokonca tridsať rokov.
Čínsky nákup zbraní vyvolal pozornosť v ázijských krajinách a spôsobil preteky v zbrojení. Štáty z regiónu totiž netušia, ako sa ekonomicky silná Čína bude správať. Tento rok Čína vyčlenila na obranu 22 miliárd dolárov, ale pozorovatelia odhadujú, že náklady na armádu budú až päťkrát vyššie. (čtk/bbc)
