.

Spomalenie tempa ekonomického rastu nepovažujú analytici za predzvesť hospodárskeho útlmu. „Zverejnený údaj rozhodne nenasvedčuje, že by malo prísť k spomaleniu. Práve naopak, v druhom polroku očakávame výraznejší rast než v prvom. Rast reálneho HDP v tomto roku odhadujeme na 3,2 percenta,“ tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.

Motorom hospodárskeho rastu ostávajú naďalej investície. Objem hrubých investícií, ktoré zahŕňajú aj zmenu tvorby zásob, vzrástol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o 21,1 percenta. Práve vysokým nárastom investícií vysvetľujú ekonómovia prudko sa prehlbujúci deficit zahraničného obchodu v posledných mesiacoch. „Hoci dovezené investície majú na tvorbu HDP neutrálny efekt, ich pozitívny vplyv sa prejaví až s časovým odstupom,“ zdôraznil Kotian.

Najväčším prekvapením bola pre analytikov zvýšená spotreba štátnej správy, ktorá v druhom štvrťroku vzrástla o 7,4 percenta (v porovnaní s rovnakým štvrťrokom 2000). „Táto situácia je podobná ako v poslednom kvartáli minulého roku, keď štát medziročne spotreboval o 8,9 percenta viac. Otázkou je, či bude tento trend pokračovať a či sa spotrebovali tovary z dovozu alebo z domácich zdrojov. Lepšou správou by bol prvý prípad, pretože pri budúcom výpadku konečnej spotreby štátnej správy by sa to tvorby HDP nedotklo,“ vysvetlil analytik ČSOB Marek Gábriš.

Zvýšenú spotrebu štátu sprevádzal pokles spotreby domácností. Už v predchádzajúcich mesiacoch naznačoval slabší vývoj maloobchodných tržieb. „Nákupy v obchodoch nerástli tak intenzívne ako predtým. Popri spomalení tempa rastu priemerných miezd už občania pravdepodobne uvážlivejšie nakladajú so svojimi peniazmi. Nevieme, či peniaze vyplatené za dlhopisy Fondu národného majetku išli na spotrebu, alebo nie, no zdá sa, že obyvateľstvo si peniaze ponechalo,“ vyhlásil včera Pavol Baláž, generálny riaditeľ sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu.

Jedinou zložkou, ktorá tlmila celkový rast hrubého domáceho produktu, naďalej ostáva rozdiel medzi exportom a importom, tzv. čistý export. „Štatistické údaje naznačujú, že slovenská ekonomika vzhľadom na svoju vysokú otvorenosť už pocítila slabnúci dopyt v západnej Európe. Lepšie podmienky nemôžeme čakať ani v tomto kvartáli a aj pre aktuálny vývoj vo svete sa pôvodne očakávané oživenie v závere roka presunie až na rok 2002,“ varuje analytik Tatra banky Robert Prega.

MICHAL NALEVANKO

Vývoj jednotlivých zložiek HDP v 2. štvrťroku 2001 zmena v % Príspevok k

tvorbe HDP

Konečná spotreba +1,7 0,8

domácností

Konečná spotreba 0 0,0

neziskových inštitúcií

Konečná spotreba +7,4 1,3

štátnej správy

Hrubé investície +21,1 8,1

Čistý export - -7,4

Export +7,2 5,7

Import +15,8 -13,1

HDP 2,8 2,8