- Pokúsim sa to povedať stručne, i keď je to veľmi široká problematika. Úrad pre finančný trh bol zriadený zákonom 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh. V roku 2002 bol prijatý nový zákon 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Hlavné zmeny týkajúce sa fungovania úradu boli, že získal ekonomickú nezávislosť od štátneho rozpočtu, od rozpočtovej sféry. Úrad teraz už nie je financovaný zo štátneho rozpočtu, ale z príspevkov a poplatkov dohliadaných subjektov. Tento rok sme nedostali ani jednu rozpočtovú korunu. Naopak sme čistými platiteľmi do štátneho rozpočtu, pretože pokuty, ktoré úrad ukladá sú príjmom štátneho rozpočtu. Význam je najmä v tom, že keď je niekto niekým financovaný, tak ten kto dáva peniaze môže aj niečo požadovať. A aby nemohol niečo požadovať je lepšie, keď nie je takýto úrad financovaný zo štátneho rozpočtu, aby sa nepresadzovali rôzne politické vplyvy a nezasahovalo sa do konania na úrade. Nešlo však o nejaké negatívne skúsenosti zo Slovenska, ale o uplatnenie štandardov, ktoré sú bežné v EÚ. Takéto úrady sú väčšinou nezávislé od štátneho rozpočtu a rozpočtová nezávislosť má hlavne ten zmysel, aby úrad fungoval na základe zákona a na základe odborných zistení, ku ktorým dospeje sám a cez svoje komisie.
Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorá bola zákonom 96/2002 Z. z. zavedená bolo oddelenie prvého a druhé stupňa rozhodovania. Prvý stupeň v rozhodovaní je v súčasnosti nezávislý od odvolacieho druhého stupňa. Prvý stupeň tvorí generálna riaditeľka vymenovaná vládou a rozhoduje úplne nezávisle. Druhým stupňom je rada úradu, ktorá rozhoduje o odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam a taktiež má právo právoplatné rozhodnutia generálnej riaditeľky preskúmať na vlastný podnet alebo na podnet zvonku. Právny názor rady úradu je pre generálnu riaditeľku záväzný. V starom zákone bol jeden človek zodpovedný za prvý stupeň a zároveň predsedal aj odvolaciemu orgánu, čo samozrejme nebudilo dojem transparentnosti a mohlo spôsobovať aj určitú subjektivitu pri rozhodovaní. Podstatnou zmenou v novom zákone bolo posilnenie personálnej nezávislosti. Tá je dôležitá tiež preto, aby sa ľudia, ktorí rozhodujú nebáli rozhodovať objektívne a podľa vlastného názoru. Podarilo sa dosiahnuť, že pravidlá odvolávania, čo je oveľa dôležitejšie ako pravidlá vymenovávania, sú postavené na úroveň Národnej banky Slovenska. V zákone sú presne vymenované podmienky, za ktorých možno odvolať či už generálnu riaditeľku alebo členov rady úradu. Môžeme sa teda rozhodovať s vedomím, že pokiaľ nespáchame trestný čin alebo nestratíme schopnosť vykonávať funkciu, nemôžu nás za naše rozhodnutie odvolať z funkcie. Čiže stupeň personálnej nezávislosti sa výrazne zvýšil a dosiahol tiež medzinárodný štandard.
* Ostali v zákone nejaké rezervy, ktoré treba doriešiť?
- Určitý nedoriešený problém nastal v operatívnej nezávislosti, pretože predsa len jednu časť úrad nepokrýva a to je otázka legislatívy. Úrad pre finančný trh je samozrejme miestom, ktoré môže vydávať návrhy, námety zákonov a vyhlášok a spolupracuje s ministerstvom financií, ale nie je miestom, ktoré môže predkladať tieto návrhy. Toto je nedostatok, ktorý viedol k tomu, že sa začali prípravné práce na jeho zmenu. Možnosti boli dve. Buď zmenou Ústavy SR dať úradu túto možnosť, ale na takéto riešenie nebola dostatočná politická vôľa a tak sa prijalo riešenie iné. V implementačnom pláne, ktorý vláda schválila minulý mesiac sa prijalo riešenie, že úrad sa spojí s inštitúciou, ktorá takúto právomoc má a pritom je zo zákona nezávislá, s Národnou bankou Slovenska.
* Dotkli ste sa ekonomickej nezávislosti úradu od rozpočtovej sféry, úrad však funguje z príspevkov od dohliadaných organizácií. Neznamená to znovu závislosť od nich?
- Neznamená to závislosť od nich, a to je špecifikum, ktoré je tiež v zákone riešené. Dohliadané organizácie nemajú tú právomoc, ktorú má ministerstvo financií, že predkladá zákon o štátnom rozpočte a teda rozhoduje o tom, kde koľko peňazí dá. Tieto inštitúcie, z ktorých peňazí úrad žije, nerozhodujú o tom, koľko peňazí úradu dajú, nie je to na ich ľubovôli. Nemôžu nám povedať, keď nebudete rozhodovať v náš prospech, tak vám dáme menej peňazí. Príspevky sú riešené v zákone, je to zákonná povinnosť. Tak isto povinnosť platiť poplatky je riešená v zákone. O tom, ako a aké príspevky sa budú platiť rozhoduje a zároveň dohliada dozorný výbor. Dozorný výbor je orgán, ktorý je tvorený z ľudí mimo Úradu pre finančný trh. Predsedom výboru je nominant ministerstva financií, podpredsedom je pracovník Národnej banky Slovenska a traja členovia sú nominovaní zo subjektov, ktoré platia do nášho rozpočtu. Aby pri schvaľovaní rozpočtu úradu alebo pri schvaľovaní výšky príspevkov nedochádzalo k tomu, že tí traja ľudia z trhu prehlasujú tých dvoch zvyšných je v zákone podmienka, že vo veciach týkajúcich sa rozpočtu a príspevkov štyria z týchto piatich musia byť za. Tým je zabránené tomu, aby trh alebo opačná strana presadila svoj záujem. Musia diskutovať dovtedy, kým sa nedohodnú, nájsť dostatok argumentov pre podporenie takej výšky príspevkov a teda aj takého rozsahu rozpočtu, aký sa nakoniec schváli. Teda úrad neschvaľuje rozpočet, ani výšku príspevkov. Pripraví návrh a ľudia, ktorí nie sú zamestnancami úradu, rozhodnú o tom, aká výška príspevkov bude schválená. Zástupcovia trhu teda nemajú možnosť presadzovať si svoje záujmy napríklad tým, že úrad dostane menej peňazí. V zákone je tomu zabránené a myslím si, že je to naozaj veľmi dobrý systém.
* Aká je organizačná štruktúra ÚFT
- Orgánmi úradu sú rada úradu, generálna riaditeľka úradu a dozorný výbor. Štruktúru a povinnosti dozorného výboru som už spomenul. Rada úradu je kolektívny orgán, kde rozhodujú piati ľudia a majú aj rovnakú zodpovednosť. Na čele stojí predseda a dvaja podpredsedovia, jeden pre oblasť kapitálového trhu a druhý pre oblasť poisťovníctva, pretože úrad zatiaľ pokrýva tieto dva segmenty finančného trhu. Ďalší dvaja členovia rady nie sú zamestnancami úradu, jeden je z ministerstva financií a druhý je z národnej banky. Je tu teda zabezpečené prepojenie medzi nami a národnou bankou a ministerstvom, čo uľahčuje prenos informácií, rozhodovanie, navrhovanie legislatívnych zmien. Útvar generálnej riaditeľky sa člení na odbor poisťovníctva, kde sa robí dohľad nad poisťovňami životnými, neživotnými a univerzálnymi a odbor kapitálového trhu pokrýva dohľad nad kapitálovým trhom, hlavne nad obchodníkmi s cennými papiermi a správcovskými spoločnosťami, ktoré pôsobia v oblasti kolektívneho investovania. Samozrejme máme dohľad aj nad Strediskom cenných papierov, ktoré sa teraz transformuje na Centrálny depozitár a tak isto dohliadame aj na Burzu cenných papierov.
* Je fungovanie ÚFT plne v súlade s kritériami Európskej únie?
V princípe áno. Nové prijaté a novelizované zákony o poisťovníctve, o cenných papieroch a o investičných službách a pripravovaný zákon o kolektívnom investovaní, boli prijímané hlavne preto, že v budúcom roku už budeme v Európskej únii. Jedným zo záväzkov je, že slovenské zákony musia byť zosúladené s príslušnými direktívami EÚ a toto je v spomenutých zákonoch dotiahnuté. To však neznamená, že sa tieto zákony už nebudú meniť. Pripravuje sa nová direktíva, napríklad o investičných službách, takže potom bude zase na nás, premietnuť ju do zákona. Pripravuje sa tiež veľmi dôležitá, a hlavne pre tieto trhy veľmi potrebná direktíva, o tzv. narušovaní trhu. Budeme veľmi radi, keď budeme mať oporu v direktívach, pretože to posilní bezpečnosť a stabilitu slovenského finančného trhu.
* Je ÚFT členom v niektorých medzinárodných organizáciách? Aké práva a povinnosti mu z tohto členstva vyplývajú?
Povedal by som to vo dvoch rovinách. Jednak je to oblasť všeobecná, oblasť dohľadu nad trhmi, ktoré úrad dohliada, čiže nad poistným a kapitálovým trhom. Táto oblasť je celosvetovo zastrešená asociáciami. Je to IOSCO - Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere a IAIS - Medzinárodná asociácia dozorných orgánov v poisťovníctve. Úrad je členom oboch. To bola jedna z našich priorít hneď ako úrad vznikol. Ako členovia máme možnosť zúčastňovať sa na tvorbe kritérií, princípov. Obidve tieto inštitúcie majú vydané princípy, ktoré úrad tak isto implementoval do svojej činnosti. Tieto princípy hovoria o tom, ako sa má dohľad vykonávať, ako sa má usmerňovať trh cez zákony a podzákonné normy a podobne. Všetky tie kritériá na dôveryhodnosť, na finančnú stabilitu, na kapitálovú primeranosť sú riešené v týchto princípoch, ktoré sme na seba dobrovoľne prevzali. Druhou rovinou je vstup Slovenska do Európskej únie. Európska únia na základe akčného plánu jednotného finančného trhu Európy schválila systém vytvorenia jednotného finančného trhu a samozrejme aj dohľadu na ním. Prijala akčný plán a pravidelne ho vyhodnocuje. Aj tie avizované zmeny direktív vyplývajú práve z uplatnenia tohto plánu a jeho uvádzania do života. Všetky direktívy, ktoré ešte neboli zmenené podľa akčného plánu sa budú meniť a akčný plán by mal byť plne implementovaný niekedy okolo roku 2006 až 2007. Slovensko i ostatné prístupové krajiny majú dlhodobo výhodu v tom, že najskôr sme začali pôsobiť ako súčasť tzv. konzultačnej skupiny, ktorú sme si vytvorili sami, ale pod záštitou príslušného výboru Európskej komisie. EK má v tom akčnom pláne 3-stupňový systém riadenia a dohľadu. V prvom stupni sa prijímajú direktívy a zásadné politické rozhodnutia a sú v ňom zastúpené ministerstvá financií. V ďalšom stupni, ktorý pokrýva reguláciu sú zastúpené regulačné orgány. My sme cez vytvorenú konzultačnú skupinu mohli byť účastní práce Výboru Európskej únie pre dohľad nad kapitálovými trhmi - CESR. Podobný orgán na tomto stupni sa vytvára v poisťovníctve, v októbri má byť prvé riadne sedenie. Pozícia prístupových krajín sa radikálne zmenila po schválení ich prijatia do Európskej únie. Znamenalo to pre nás, že konzultačná skupina stratila tú váhu, ktorú mala a prestala byť prostredníkom, pretože sme dostali pozvánku byť v statuse pozorovateľa priamo na zasadnutiach CESR a podieľať sa priamo na práci pracovných skupín. A to isté platí aj pre oblasť poisťovníctva. Môžeme sa zúčastňovať prípravy všetkých direktív, máme tento status inštitucionalizovaný a obsadzujeme dosť veľa pracovných skupín. Naráža to však na druhú stránku - vyžaduje si to ľudskú kapacitu a peniaze.
* Aké sú priority ÚFT pre najbližšie obdobie?
- Budúcnosť Úradu pre finančný trh je spojená so schváleným implementačným plánom. Od januára 2006 s najväčšou pravdepodobnosťou bude úrad pracovať v Národnej banke Slovenska. Výhodou tohto spojenia bude, že vznikne integrovaný orgán dohľadu, v ktorom budú dohliadané všetky typy činnosti, teda aj všetky licencované subjekty na finančnom trhu, z jednej inštitúcie. To je veľmi veľká výhoda, pretože je možné konsolidovaný dohľad zabezpečiť oveľa pružnejšie a efektívnejšie, nedochádza k časovým stratám, ktoré vyplývajú z toho, keď majú dva orgány komunikovať medzi sebou, k stratám v hodnovernosti informácií a podobne. Očakávame od toho, že bude kvalitnejší výkon dohľadu, keď ho budeme zabezpečovať z jedného integrovaného celku - tentokrát z pozície Národnej banky Slovenska. Pokladáme pritom za dôležité zachovanie mechanizmov garantovania objektívnosti a transparentnosti rozhodovania, ktoré boli v zákone 96/2002 Z. z. dosiahnuté.
ERIKA REMEŇOVÁ
