Nie je to tak dávno, keď jediný spôsob ako zhodnotiť svoje usporené peniaze bol vklad na bankový účet. Ľudia preto majú iba málo skúseností s tým, čo s peniazmi, kam ich investovať. S investovaním je to pritom podobné, ako s výchovou detí - neexistuje presný návod na postup, ktorý zaručuje úspech. Ponuka produktov na finančnom trhu je stále väčšia a orientovať sa v nej nie je jednoduché. Nie každý vie dobre posúdiť ponúkané možnosti, aby s odstupom času mohol skonštatovať, že jeho rozhodnutie investovať do tej - ktorej spoločnosti bolo správne.
Slovo investície nám spočiatku skôr ako investovanie vlastných peňazí pripomínalo investície nejakej spoločnosti napríklad do nových strojov, budov a podobne. Dnes to tak už pravdepodobne nie je, každý si však význam tohto slova vysvetlí po svojom. Investovať sa dá rôznymi spôsobmi - uložiť peniaze na terminovaný účet v banke, kúpiť nehnuteľnosť, zlato, obrazy, poštové známky, prenajať byt, stať sa spoločníkom vo firme na výrobu nábytku, alebo ich požičať (neodporúčame investovať do mileniek, nič dobré z toho nebude).
Peniaze je v zásade možné vydávať dvoma spôsobmi. Utratiť ich za veci, ktoré chceme sami spotrebovať (televízor, chladnička, potraviny…), alebo za veci, ktoré chceme v budúcnosti znovu premeniť na peniaze. V prvom prípade hovoríme o spotrebe, v druhom prípade o investovaní. Investícia vždy znamená, že sa dnes niečoho vzdávame, aby sme niečo v budúcnosti získali.
Vyšší výnos - vyššie riziko
Asi každý, kto si môže mesačne odložiť nejakú čiastku z rodinného rozpočtu, alebo má nejaký obnos v hotovosti, chce, aby jeho peniaze boli chránené pred infláciou, priniesli čo najväčší výnos a zároveň boli v bezpečí. Bezpečnosť investície je pojem, ktorý vystúpil do popredia najmä po krachu nebankových subjektov. Ako teda narábať s peniazmi? Veľa ľudí sa v minulosti pri investovaní rozhodlo nerozvážne. Všeobecne platí, že s vyšším výnosom súvisí i vyššie riziko, čo by si mal každý uvedomiť ešte pred samotným investovaním, aby neskôr neprišlo rozčarovanie a sklamanie či dokonca strata vložených peňazí. Z hľadiska bezpečnosti je veľmi dôležité, aby spoločnosť, ktorej chceme svoje úspory zveriť, mala na výkon svojej činnosti povolenie štátneho orgánu, ktoré sa nazýva licencia. Medzi licencované subjekty patria banky, správcovské spoločnosti so svojimi podielovými fondmi, poisťovne, stavebné sporiteľne. Nad všetkými vykonáva štát dohľad.
Výnos, riziko a likvidita
Pre dobrého investora sú alfou a omegou tri základné podmienky, ktoré by mal zvážiť: výnos, riziko a likvidita (schopnosť vyplácať klientom ich vložené peniaze). Pre každého investora je ideálom investícia, ktorá má maximálny výnos, minimálne riziko a maximálnu likviditu. Bohužiaľ, taká investícia ani neexistuje a tieto tri parametre sa navzájom potlačujú. To znamená, že napríklad relatívne bezpečný vklad v banke je menej výnosný ako priama finančná spoluúčasť v podniku, ale tá je zasa menej bezpečná a má nižšiu likviditu. Je jedine na rozhodnutí vkladateľa, akú mieru rizika je ochotný podstúpiť. Dobrý investor by mal svoj kapitál rozdeliť na niekoľko častí a tie rozumne investovať. Rozloží si tak riziko a v prípade problémov s jednou investíciou mu zostávajú ešte ďalšie.
Ako rozumne investovať?
V každom prípade kupujte iba to, čo poznáte a nechoďte za fatamorgánou. Všetci chceme dosiahnuť zisk, ale iba amatéri chcú vysoký zisk a ohŕňajú nos nad šiestimi alebo siedmimi percentami.
Rovnako nikdy nekupujte z donútenia. Určite poznáte (keď nie z vlastnej skúsenosti, tak aspoň z rozprávania) stretnutia s dílermi napríklad hrncov, ktorí dokážu za hodinu obalamutiť veľa ľudí na nákup v hodnote niekoľkých desiatok tisíc korún, a pritom hrnce ani nepotrebujú a nikdy by za ne nedali toľko peňazí.
Poraďte sa pri investovaní napríklad s manželkou. Žena je v otázkach investovania peňazí menej ľahkomyseľná ako muž, ktorý má od prírody sklon viac riskovať, vyskúšať niečo nové. Navyše veľa žien má dar intuície a nebezpečenstvo dokážu vycítiť lepšie ako muži.
Kupujte iba to, čo sa dá znova predať. Peniaze by ste nemali utrácať za rozmary a klamať sami sebe, že ide o investíciu. Ak investujete napríklad do kúpy a obnovy chaty napríklad 500 tisíc korún a predáte ju po roku maximálne za 300 tisíc, stratíte na tom veľa peňazí, pretože cena niečoho sa neodvíja od nákladov a hodnoty, ale od toho, koľko je niekto ochotný za to zaplatiť. Zdá sa to možno nelogické, ale spomínanú chalupu je ktosi ochotný kúpiť za 300 tisíc a zároveň obraz od známeho maliara kúpi za milión.
Veľmi dôležitou zásadou každého investora by malo byť aj pravidlo, že kupovať sa má vtedy, keď cena klesá a predávať pri stúpajúcej cene. Väčšina ľudí to však robí naopak, kupuje vtedy, keď kupujú všetci a predáva spolu s ostatnými. Ovláda nás pud stáda. Ľudia majú pocit, že keď je cena niečoho vysoká, bude naďalej stúpať a naopak, keď je nízka, bude naďalej klesať. Opak je však pravdou.
Peniaze je potrebné udržiavať v pohybe. Ako to vyzerá v praxi? Predstavte si, že vy a váš priateľ kúpite rovnaký tovar za cenu 100 tisíc korún. Vy ten tovar necháte na sklade, lebo nikto ho nebude chcieť kúpiť za vami stanovenú cenu 130 tisíc, až sa vám to podarí za 6 mesiacov, pričom váš priateľ ten tovar predá za 110 tisíc v priebehu niekoľkých dní, nakúpi za to znovu ten istý tovar, predá ho znovu o 10 percent drahšie. Keď to tak urobí za rovnakú dobu ako vy 4-krát, na konci bude mať 146-tisíc. Z toho vyplýva, že aktivita je dôležitejšia ako objem kapitálu.
A nakoniec - nezabúdajte na starú dobrú cestu k bohatstvu. Tou je sporivosť. Iba ľudia, ktorí míňajú menej, ako zarobia, smerujú k bohatstvu. Pri sporení si každý overí svoju schopnosť sebaovládania a poznanie ceny peňazí. (lusy)
