Slovenské poisťovne sa už viac ako dva roky snažia presadiť daňové zvýhodnenie pre klientov životného poistenia. Inšpirujú sa ostatnými európskymi krajinami, ktoré, skoro všetky, určitým spôsobom dlhodobé sporenie podporujú. A samozrejme im ide aj o zlepšenie vlastných obchodných výsledkov.

Po rokoch prudkého rastu životného poistenia dochádza na Slovensku ku stagnácii. „Trh začína byť nasýtený, a tak sa rast spomaľuje. Je to prirodzené,“ tvrdí viceprezident Slovenskej asociácie poisťovní (SAP) a vrchný operačný riaditeľ Amslico AIG Life Roman Holček. Poisťovne však veria, že štátna podpora životného poistenia by mohla ľudí viac motivovať k uzatváraniu poistiek. V zmenu daňových zákonov dúfali hlavne s príchodom novej vlády v roku 2002. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) nebolo proti, dokonca uvažovalo o zvýhodňovaní ďalších druhov dlhodobého sporenia, ako sú investičné fondy či termínované vklady v bankách. Tomuto nápadu však skrížila cestu daňová reforma. S pravidlom „rovná daň pre všetkých“ sa totiž daňové úľavy skrátka neznesú. MPSVR SR dokonca bolo nútené zmeniť spôsob zvýhodňovania doplnkového dôchodkového poistenia (DDP), aby daňovej reforme neprekážalo. Daňové zvýhodnenie životného poistenia je tak v súčasnosti v nedohľadne.

Dá sa síce uvažovať o inom spôsobe zvýhodňovania životného poistenia, napríklad cez štátne príspevky, aj táto možnosť však naráža na nesúhlas rezortu financií. „Požiadavka ministerstva financií pri zmene systému zvýhodňovania DDP bola nezvyšovať zaťaženie štátneho rozpočtu v porovnaní so súčasným daňovým zvýhodnením,“ hovorí štátny tajomník MPSVR SR Michal Horváth. Z toho možno zároveň usudzovať, že rezort financií so zvýhodnením iných druhov penzijného pripoistenia v blízkej budúcnosti nepočíta. Inak by už daňové úľavy či iné druhy motivácie k sporeniu a poisteniu boli zapracované v zákonoch, týkajúcich sa dôchodkovej reformy. Možnosť zavedenia zvýhodnenia sa tak odkladá na neurčito.

Český príklad

Zavedenie podpory sporenia na penziu najčerstvejšie zažila Česká republika. V roku 2000 zaviedla do životného poistenia štátnu podporu, ktorá stagnujúci trh životného poistenia opäť prebrala. Po rokoch zhruba 12-percentného rastu poskočil tento ukazovateľ rok po zavedení motivácie na takmer 25 percent. Práve o české skúsenosti sa opierala aj SAP pri navrhovaní daňového zvýhodnenia životného poistenia na Slovensku.

Daňové zvýhodnenie v Českej republike sa vzťahuje len na poistky kapitálového životného poistenia a funguje približne na princípe súčasných slovenských úľav pre DDP. Poistenci si teda časť poistného môžu odrátať zo základu dane, najviac však do výšky 12-tisíc českých korún ročne. Podobne ako pri DDP na Slovensku, majú na úľavu nárok aj zamestnávatelia, ktorí svojim pracovníkom hradia životné poistenie alebo jeho časť. Tí si môžu odpočítať od základu dane poistné maximálne do výšky osemtisíc Kč. Hoci takto investovaných osem tisíc českých korún sa dá chápať ako súčasť mzdy, sú platby životného poistného zo strany zamestnávateľa oslobodené od platenia odvodov. Aj tento prístup má motivovať firmy k uzatváraniu životných poistiek v prospech zamestnancov. Česká republika sa tak vyhla vytváraniu osobitného zvýhodneného riešenia penzijného sporenia, akým je napríklad už spomínané DDP.

Namiesto DDP sa však Česká republika pred pár rokmi rozhodla vybrať sa už overenou cestou penzijných fondov. Do tejto podoby sa nakoniec začnú od budúceho roka transformovať aj súčasné slovenské DDP. Podpora penzijných fondov v Česku je pomerne špecifická a kombinuje daňové výhody, obdobné ako v prípade kapitálového životného poistenia, so štátnym príspevkom. Ku každému príspevku do 500 Kč pripláca štát maximálne 150 Kč, čiže 30 percentami sporenej sumy. Ak príspevok do penzijného fondu presahuje päťsto Kč, je možné ho odpočítať od základu dane. Navyše si svoj príplatok k sporeniu zamestnanca môžu odrátať aj firmy a podobne ako v prípade životného poistenia nepodlieha tento príspevok plateniu sociálnych odvodov. Penzijné fondy sa tak od ich založenia v Českej republike stali jedným z najpopulárnejších investičných nástrojov - pre sporiteľov znamenajú vďaka štátnym príspevkom slušné zhodnotenie, pre zamestnávateľov zas celkom zaujímavý spôsob, ako si znížiť daňovú povinnosť aj odvody.

Implicitné zvýhodnenie

Popri explicitných daňových podporách existuje ešte jedna implicitná, ktorú môžu využiť aj slovenskí občania. Oproti termínovaným vkladom majú životné poistky výhodu v tom, že zhodnotenie ich výnosov sa zdaňuje až pri ich vyplácaní, a nie každoročne. V prípade doby poistenia, ktorá je na Slovensku priemerne 17 až 18-ročná, to prináša nezanedbateľné výhody. Každoročne sa zhodnocuje poistné spolu s nezdanenými výnosmi, čo pri pravidlách zloženého úročenia môže navýšiť konečnú vyplatenú čiastku o ďalšie tisíce korún. Konečný výnos však samozrejme už zdaneniu podlieha, a na tomto pravidle nič nemení ani budúcoročná daňová reforma.

Čo má z toho štát

Prirodzene, ak štát podporuje nejaký z produktov súkromných finančných inštitúcií, robí to zväčša v očakávaní budúcich výhod. Prvý dôvod, prečo sa štát rozhoduje pre podporu alternatívnych produktov penzijného poistenia je jednoduchý - zvyčajne ho z krátkodobého hľadiska stojí menej ako potrebná radikálna reforma dôchodkového systému. Napríklad slovenský rozpočet vynakladá na podporu systému DDP v súčasnosti zhruba 600 mil. Sk ročne. Pri porovnaní so 165 mld. Sk, ktoré štát vynaloží v najbližších zhruba desiatich rokoch na rozbehnutie dôchodkovej reformy, ide o zanedbateľnú čiastku. Podporou životného poistenia sa navyše štát nezbavuje povinnosti vyplácať dôchodky, len môže počítať s tým, že bude v budúcnosti poskytovať sociálnu podporu menšiemu množstvu ľudí. Mnoho obyvateľov totiž bude mať v čase odchodu do dôchodku nasporenú určitú sumu, ktorá ich uchráni od pádu do sociálnej siete. Rovnako v prípade úmrtia klienta má jeho rodina z poistky príjem, ktorý ju dokáže uchrániť od prípadného skĺznutia pod hranicu životného minima.

Ale netreba zabúdať, že povinný dôchodkový systém bude reformu skôr alebo neskôr potrebovať. Na Slovensku sa k nej neodvratne schyľuje, problém Českej republiky tkvie skôr v neschopnosti vládnucich strán dohodnúť sa na podobe penzijnej reformy. Štátna podpora je tak skôr dočasným riešením, ktorým sa nevyhnutné kroky len odďaľujú.

„V prípade dlhodobého životného poistenia má štát výhodu odloženej spotreby poistencov,“ pridáva ďalší argument R. Holček. Odložená spotreba znamená, že peniaze, ktoré by klient inak minul v bežnom období, minie až neskôr, keď mu vyprší poistná doba alebo nastane poistná udalosť. Zníženie množstva peňazí, ktoré smerujú do spotreby, zas zmenšuje tlak na infláciu. Dlhodobé sporenie akéhokoľvek druhu má teda aj pozitívny makroekonomický dopad.

Keďže peniaze sa ukladajú do životných poisťovní na dlhú dobu - spodná hranica trvania poistenia je zvyčajne desať rokov, vrchná až štyridsať - štát má ďalšiu výhodu, a síce prístup k dlhodobým peniazom. Investície rezerv tvorených v životnom poistení sú regulované štátom a najčastejšie smerujú do štátnych dlhopisov a podobných nízkorizikových cenných papierov. Z peňazí získaných cez štátne dlhopisy sa zas financujú dlhodobé a nákladné projekty, napríklad diaľnice. Čím viac teda majú životné poisťovne klientov, tým lepší prístup má štát k relatívne lacnému zdroju dlhodobých peňazí. Aj napriek týmto argumentom sa však slovenská vláda nakoniec rozhodla nepodporiť životné poistenie, aspoň v najbližšej dobe nie. Aj keď koncepcia rovnej dane nepripúšťa daňové zvýhodnenie, riešení sa ponúkalo viac, napríklad priame príspevky. Na druhej strane, snaha rezortu financií o udržanie rozpočtových výdavkov pod kontrolou je pochopiteľná - penzijná reforma v najbližších rokoch rozpočet určite zaťaží, ani dopady daňovej reformy nie sú presne predvídateľné. V časoch, keď Slovensko bude bojovať o zavedenie eura, by ďalšia, nie celkom predvídateľná položka na strane výdavkov štátneho rozpočtu, mohla znamenať nečakaný nárast deficitu.

Štátne zvýhodnenie len v DDP

Ak chcú poistenci na Slovensku využívať daňové výhody, musia sa obrátiť na DDP. Súčasný systém, funkčný pravdepodobne do konca roka 2003, umožňuje každému klientovi odpočítať si príspevky do DDP od základu dane, a to až do výšky 24-tisíc korún ročne. Aj zamestnávatelia majú podobnú výhodu, príspevky sú odrátateľné až do výšky troch percent celkových mzdových nákladov na poistencov. Nový zákon, ktorý pripravilo MPSVR SR, však celý systém od základov mení. Nezostane z neho ani názov, a doplnkové dôchodkové poistenie sa od budúceho roka mení na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS). Fondy DDS, čiže súčasné DDP, budú fungovať pod dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Nebudú však už zvýhodňované daňovo. Podobne ako v prípade penzijných fondov v Českej republike, aj slovenské fondy DDS preberú systém štátnych príspevkov. Ich výška však už nebude konštantná (ako to je v súčasnosti pri odpočítavaní poistného zo základu dane), ale bude naviazaná na výšku priemernej mesačnej mzdy v ekonomike SR. Navyše podpora bude mať v sebe zabudovanú aj poistku proti zneužitiu. „Kto sa rozhodne rozviazať zmluvu skôr než po pätnástich rokoch sporenia, stratí nárok na akúkoľvek štátnu prémiu. Po tomto období klient bude mať v prípade zrušenia sporenia nárok len na polovicu prémie,“ vysvetľuje M. Horváth. Tieto limitácie sa prirodzene netýkajú prípadov, kedy sociálna udalosť - napríklad invalidita či odchod do dôchodku - nastanú skôr než po spomínaných pätnástich rokoch. Takíto poistenci budú mať nárok na štátnu prémiu v plnej výške. Na rozdiel od výnosu z investície finančných prostriedkov nebude podliehať štátna prémia zdaneniu.

A ako už bolo spomenuté, rozpočtové náklady na zvýhodnenie DDS sa v porovnaní s DDP nemenia, aj rezort financií bude teda spokojný. Transformácia DDP by sa mala rozbehnúť začiatkom budúceho roka, od roku 2005 by fondy DDS mali začať otvárať brány novým poistencom. Dátumy však závisia aj od toho, či sa potrebné zákony podarí prijať do konca tohto roka. MPSVR SR o tom nepochybuje.

Penzijná reforma by navyše mala potešiť životné poisťovne, aj keď iným spôsobom než rozbehnutím obchodu cez daňové úľavy. Životné poisťovne sa totiž stanú poskytovateľom penzijných dávok z druhého i tretieho piliera zreformovaného dôchodkového systému. Občania, ktorí sa rozhodnú sporiť si v kapitalizačnom pilieri či vo fondoch DDS, pri odchode do dôchodku prevedú nasporenú čiastku do životnej poisťovne podľa vlastného výberu, ktorá im za ne poskytne takzvanú anuitu, čiže dôchodkovú dávku. Popri dobrovoľnom poistení sa tak životné poisťovne stanú regulárnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku.

JÁN ZÁBORSKÝ,

reportér týždenníka TREND