prázdniny, ostala po ňom len ozvena zážitkov v hlučných triedach.
Predstavte si tú triedu. Tridsať roztatárených detských hláv a okolo nich zrazu samá teória. Doslova veda. Už len pri pohľade do školského rozvrhu sa cítite ako na konferencii Slovenskej akadémie vied. Matematika, fyzika, informatika, chémia, biológia, geografia, dejiny, jazyky, literatúra… A k tomu trochu nutnej výchovy - etická, náboženská, hudobná, výtvarná, telesná.
Pochopiteľne. Škola má človeka pripraviť na život takpovediac po teoretickej stránke.
Ibaže tretinu osnov akoby niekto osnoval podľa hesla - všetko, čo chcete vedieť o svete, ale nikdy to nebudete potrebovať. A pritom sú veci, ktoré exemplárne hýbu svetom, no do školy sa ako vyučovací predmet nedostali. Konkrétne mám na mysli fenomén zvaný peniaze.
Čo by ste povedali takej peňazológii? Alebo finančnej výchove? Už vidím vážené a počestné školské vedy, ako sa odťahujú na opačný koniec zborovne. Peniaze v škole? No fuj! Čím to chcú nakaziť nevinné deti… Len sa, prosím, netvárte hneď pohoršene, nezapchávajte si nos. Ak vám hovoria, že peniaze kazia charakter a dobrý vkus, nedajte sa balamutiť. Ale rovnako neverte, že peniaze sú všemocné a treba sa im zbožne klaňať. Podľa mňa, ľudstvo je to rozmarné božstvo, ktoré si stvorilo peniaze presne na svoj obraz. A tie sa mu kedykoľvek s obľubou vymknú z rúk.
Nech sú však peniaze, aké sú, neradno ich ignorovať. Týkajú sa každého, kdekoľvek a v každom počasí. Nech ste bufetárka, molekulárny biológ, vrátnik alebo operná speváčka. Peniazom je to jedno. Neberú to osobne. Vždy len trvajú na svojom - sme tu, nemusíš nás mať rád, iba s nami musíš držať krok. A praktik v našej koži sa usiluje, ako najlepšie vie. Chce to zvládnuť. Učí sa za pochodu, na vlastných chybách, niekedy úspešne, inokedy menej. Nečudo. Je samouk. Škola ho svojho času na peniaze nepripravila.
Celkom by som si vedel takú hodinu finančnej výchovy predstaviť. Napríklad takto: „Tak, žiaci, ešte raz - z čoho sa skladá rodinný rozpočet? Ako že väčšinou z ničoho?! Vilo, nebuď drzý. Správne, Simonka, sú to rodinné príjmy a…? Nie rodinné prídavky. Deti, nemýľte si výdavky a prídavky…“ Alebo: „Teraz si povieme niečo o bankových produktoch. Romanko, rozdaj učebné pomôcky. Doláre a eurá len do predných lavíc…“ Prípadne: „Poď, Vaváček, k tabuli a vypočítaj maximálnu životnosť nebankového subjektu pri úroku 40 % a priemernom mesačnom prírastku 10 tisíc klientov.“
Alebo takto: „Kto si chce opraviť známku z investícií? Nikolka, viem, že si bola chorá. Ale keď si v Sim City zase zaviedla bezplatnú dopravu, zadarmo kiná, diskotéky a non-stop lunaparky, vložila si mestský rozpočet do krachujúcej banky, načo potom skolabovalo aj zásobovanie a celé mesto sa húfne vyľudnilo, nemôžem ti dať jednotku. Alebo zostaneš po škole a s tými dvoma lajdákmi v zadnej lavici trikrát odohráš Monopoly…“
Nuž, pouvažujme, či to nebude osožnejšie ako rozbor charakteristických znakov literárneho žánru óda či vymenovanie plodín pestovaných v Zimbabwe.
JOZEF RUNDES
