Spor, ktorý vedú bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin a sudca Peter Paluda, bude pokračovať na Ústavnom súde. Na prelome rokov podal Paluda na Harabina dve trestné oznámenia. Okrem iného aj za vydieranie. Harabin považuje všetky obvinenia za nepravdivé.
Vyšetrovateľ odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti pred časom rozhodol o zastavení trestného stíhania. „Jeden z tých skutkov nebol dodnes ani objasňovaný, ani objasnený, nebol vôbec predmetom vyšetrovania,“ sťažuje sa Paluda.
Podnet na preskúmanie uznesenia podal aj na Generálnu prokuratúru, tá údajne dodnes neodpovedala. Preto Paluda vo štvrtok podal sťažnosť na Ústavný súd. „Minimálne tým, že o jednom skutku podanom 20. decembra nebolo dodnes konané, bolo porušené moje ústavné právo, podľa ktorého má každý právo na konanie pred súdom bez prieťahu,“ tvrdí.
„Všetky obvinenia proti mne sú účelovo vypracované,“ vyhlasuje Harabin. Opiera sa aj o správu NKÚ, ktorá nepotvrdila, že by sa dopúšťal chýb pri vyplácaní odmien na Najvyššom súde. Kontrolóri jeho postup síce označili za neetický, ale v súlade so zákonom.
Najvyšší súd je už vyše pol roka bez predsedu. Koncom septembra sa majú uskutočniť už tretie voľby v tomto roku. Stretnú sa v nich dvaja bývalí predsedovia – Harabin a Milan Karabín – a podpredseda súdu Juraj Majchrák.
O výhradách k postupu orgánov činných v trestnom konaní, vzťahu k Štefanovi Harabinovi a pomeroch na Najvyššom súde sme sa rozprávali so sudcom PETROM PALUDOM.
Ako si vysvetľujete, že stíhanie bolo zastavené a jeden váš podnet ani neprešetrovali?
„Nemám na to absolútne vysvetlenie. Nerozumiem tomu. Moje pocity a domnienky môžu byť rôzne, ale dôkazy, že tak konal z takých a onakých dôvodov, nemám vôbec.“
Stáva sa bežne, že vyšetrovateľ zastaví stíhanie bez toho, aby prebehlo vyšetrovanie?
„O prvom oznámení sa rozhodlo tak, že tri skutky, ktoré som oznámil, boli vnesené do uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, pričom jeden z tých skutkov bol nahradený iným skutkom, ktorý si skonštruoval vyšetrovateľ sám. Ústne som mu signalizoval, že nepôjde o žiadny trestný čin, pán vyšetrovateľ si to nechcel dať vysvetliť.“
Pri ostatných skutkoch vyšetrovateľ tvrdí, že sa mu nepodarilo získať dostatočné dôkazy.
„To, ako vypovedal Paluda, nebolo pre neho vôbec zaujímavé – okrem toho, že z druhej skupiny dôkazov neboli niektoré použité. Nebol vypočutý Harabin ani Majchrák, ktorý vedel veľmi dôverné informácie. Vôbec neboli vypočutí priami svedkovia. Vyšetrovateľ rozhodol v rozpore so zvyklosťami o zastavení trestného stíhania, hoci nebolo nepochybné, že skutok skutočne nie je trestným činom.“
Máte pocit, že je snaha umelo prípad naťahovať?
„Nemám o tom dôkazy. Vzhľadom na dĺžku času a ako sa v médiách dozvedám o tom, aké je personálne vybavenie odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti… Údajne sú tam tí najlepší z najlepších. Očakával by som, že po mojom trestnom oznámení na takého vysokého funkcionára, akým je bývalý predseda Najvyššieho súdu, bude sa prípadu venovať patričná pozornosť a že sa to nezmetie zo stola s tým, aby sa vo verejnosti vyvolá- val pocit, že ide len o akúsi politickú kauzu.“
Neberú oficiálne miesta vaše oznámenie len ako vybavovanie si účtov medzi znepriatelenými stranami na Najvyššom súde?
„Od začiatku som mal ten pocit. Bolo mi to naznačované aj zo strany mnohých kolegov sudcov a bývalých kolegov z prokuratúry, ďalších právnikov. Pochybovali, či som si myslel, že uspejem. Každý to vraj bude brať iba ako nejakú hru. Nikto nebude veriť, že sa niečo vážne stalo a už nikto nebude veriť, že dotyčný bude postihnutý za nejaký akt, ktorý by v skutočnosti bol trestným činom. Bol som tým veľmi sklamaný.“
Zachytili ste aj nejaké ohlasy zo strany politikov?
„Všetci vrátane niektorých vysoko postavených politikov sa na to pozerali ako na vybavovanie si účtov. Presvedčil ma o tom šéf momentálne najpopulárnejšej strany (Robert Fico, predseda Smeru), ktorý podľa vlastných prejavov razí tendenciu byť prísny k porušovateľom práva a tento pán v januári v jednom článku v Pravde oznámil, že sú tu akísi ľudia, ktorí sa nelegálnym spôsobom chcú chopiť moci na Najvyššom súde. Myslel tým mňa a doktora Kohuta.“
Ako reagoval na vaše podanie Harabin?
„Pán Harabin sa viackrát vyjadril v tom zmysle, že sa snažíme prevziať moc v justícii v prospech síl, ktoré ohrozujú jej nezávislosť. Akoby ja týmto, že oznamujem trestné činy a Kohut, ktorý sa domáhal svojich práv na Ústavnom súde (po voľbách predsedu súdu, v ktorých bol znevýhodnený – pozn. red.), sme boli ktosi, kto nevedomky nahráva silám, ktoré ohrozujú nezávislosť justície.“
Je nezávislosť skutočne ohrozená?
„Tým, kto ju ohrozuje dovnútra, je práve pán Harabin. Tým, čo spôsobil, sa preukazuje, že tento pán nie je schopný riadiť Najvyšší súd. A ak, tak výslovne direktívnymi metódami. Vedúci pracovník nemôže vplývať hrozbami na disciplinárne konanie, dávať niekomu výhody a iných obmedzovať.“
Máte konkrétne dôkazy, že sa Harabin takýmto spôsobom snažil ovplyvňovať sudcov?
„Vykričaným prípadom je prípad pána Majchráka a jeho preradenie do správneho kolégia po 22 rokoch praxe v trestnom práve. O tom sme si tu rozprávali vtipy a doťahovali sme sa, či môže ísť gynekológ po 22 rokoch robiť zubára a naopak. Je to nanajvýš nelogické.“
Malo to aj nejaký dôvod?
„Záujem bol taký, aby bol čo najviac zaťažený a pred verejnosťou sa dokázalo, že je to neschopný človek, ktorý nestíha svoju prácu a z toho dôvodu musí odísť.“
Veľa sa hovorilo o vyplácaní odmien na Najvyššom súde. Ovplyvňovalo to vzťahy medzi sudcami, keď niektorí dostávali státisíce a iní nič?
„Určite to budovalo zlé vzťahy medzi ľuďmi, najmä keď navzájom vedeli, kto koľko robí. Jeden z kolegov po udelení takejto odmeny dokonca povedal, že to považuje za úplatok.“
Kontrola NKÚ však žiadne nedostatky neodhalila.
„Objasnil som kontrolórom, v čom je podstata nezákonnosti udeľovania odmien. Potvrdil mi to aj jeden zo sudcov, ktorý na zhromaždení sudcov vyhlásil, že si vždy myslel, že odmeny sú za prácu sudcov a nie za mimorozhodovaciu činnosť. On tie odmeny aj takto vnímal. Nikdy nijakú mimorozhodovaciu aktivitu nemal a odmeny za ňu napriek tomu dostával. Kontrolóri sa nemali uspokojiť iba s tým, že majú dokumenty, na základe ktorých boli tie odmeny pridelené, ale mali zistiť, či boli splnené podmienky na napísanie tých slov na papier. Viem, že do toho nešli. Preto tvrdenie, že s odmenami bolo všetko v poriadku, považujem za minimálne predčasné.“
ROMAN PATAJ
