Jaroslav, nechodíte často do Banskej Bystrice, čo je hlavnou náplňou vašej návštevy?

,,Porozprávať sa o Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaži vo francúzskom stredisku Brive La Gaillarde, kde sme spolu Radkom Matoškom a Jánom Hrehorom štartovali ako Raven Slovakia team v pretekoch klubov. Ďalej o mojej prípradnej budúcnosti v Dukle a dali sme do poriadku nejaké finančné veci.“

Za sebou máte sezónu, v ktorej ste opäť obhájili titul majstra Slovenska v cross country v kubatúre štvortaktov nad 500 ccm, v seriáli majstrovstiev sveta ste vyhrali jedno, domáce podujatie a celkove skončili šiesty a na Šesťdňovej ste získali štvrté miesto v klubovej súťaži, spokojný?

,,V niektorých pretekoch sa mi darilo viac, v iných menej a trápili ma aj zranenia. Pre vytočené koleno som musel vynechať podujatie majstrovstiev sveta v Taliansku, čo bola chyba, lebo po predchádzajúcom víťazstve v Považskej Bystrici som bol v dobrej forme a na pôde výrobcu mojho motocykla som si trúfal na dobrý výsledok. V celkovom hodnotení som sa mohol posunúť o nejaký stupienok vyššie. Vo Francúzsku nás od tretieho miesta delilo päť sekúnd, ale na problémy počas prvých dní to bolo dobré. Všade bolo veľa prachu, trať rozbitá a na niektorých motokrosových skúškach som musel zastaviť, lebo som nevidel, kade vedie trať. Tam nám zbytočne utekali sekundy, ktoré zbierali naši súperi. Po prvých troch dňoch sme strácali na prvý tím štyri minúty, ale potom dážď úplne zmenil podmienky a začali sme sťahovať náskok. Na Šesťdňovú sme odchádzali s vedomím, že sa bude súťažiť na podobných lúkach ako u nás, kde vieme jazdiť. Po príchode na tréningoch to bolo presne, ako sme si predstavovali, ale vyše päťsto pretekárov trať rozbilo.“

Manažér tímu Štefan Petriščák pred odchodom povedal, že základ je dobre odštartovať, plynule zrýchľovať a nakoniec vyhrať, v čom ste ho nepočúvli?

,,Najviac sme stratili v prvých troch dňoch, ale v záverečnom motokrose sme sa už s domácimi Francúzmi naťahovali o sekundy. Dokonca francúzsky televízny komentátor nám držal palce a sám nám ukazoval, aký je rozdiel medzi nami.“

V minulom roku sa na Šesťdňovej v Španielsku vyskytli vo veľkej výprave problémy, po ktorých padli obvinenia z krádeže. Aká bola teraz atmosféra v minivýprave?

,,Fantastická. Už odchod bol taký, že sme chceli ísť a vložili do toho vlastné peniaze. Situácia sa otočila v tom zmysle, že sme vedeli za akých podmienok ideme a naši mechanici a najazdievači pracovali zadarmo. Rozdiel oproti minulým rokom bol, že každý z nás tam chcel byť a nikto od nikoho nečakal žiadne peniaze. Počas desiatich dní sa nevyskytol vlastne žiadny konflikt.“

Do Francúzska ste cestovali aj s úmyslom napraviť reputáciu po vľaňajšej súťaži, podarilo sa?

,,Keď sme boli žiadať pomoc na ministerstve školstva, tak nám pripomenuli problémy zo Španielska. Myslím si, že tohtoročným vystúpením sme očistili enduro.“

Pred Šesťdňovou vyjadrili vaši oponenti názor, že ste už starý a nezvládnete súťaž fyzicky.

,,Nemali sme žiadne problémy, aj keď sa jazdilo deväť hodín denne a bolo to namáhavé na dĺžku. Trať však bola pripravená tak, aby každý deň došlo čo najviac jazdcov do cieľa. O našej dobrej kondícii svedčí aj fakt, že po návrate z Francúzska sme absolvovali posledné podujatie domáceho šampionátu v Osuskom a boli sme najlepší vo svojich triedach.“

Teraz už budete oddychovať alebo vás ešte čakajú nejaké preteky?

,,Žiadny oddych. Budúci víkend štartujem v Žiline na pretekoch do vrchu, potom je v Púchove domáci šampionát družstiev a majstrovstvá Slovenska v motokrose v Šenkviciach. Okrem toho ma volajú na voľné preteky do Nižnej a Púchova. Potrebujem byť však fit, lebo v Osuskom som spadol a bolí ma celé telo. Narazil som do stromu, všetky kosti vo mne zapraskali a mám narazenú slezinu.“

Nezväčšuje sa počet vašich zranení počas sezóny?

,,Ťažko povedať, či je pádov viac ako v minulosti. Vedel by som si to predstaviť aj bez nich, ale na druhej strane som rád, že idem tak, že dokážem ešte spadnúť. Keby som jazdil na istotu, tak už viac nezrýchlim, ale práve o to sa snažím a držím sa na určitej hranici rizika.“ MIRO GREŠKO