Lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová má na rozdiel od vlády podporu verejnosti. Bola jednou z hlavných postáv kampane za vstup do únie. FOTO - TASR/AP
opačný názor malo 32,3 percenta; 0,7 percenta hlasovacích lístkov bolo neplatných.
Hlasovanie však zatienila vážna vládna kríza, ktorá sa naplno prejavila súčasne so zverejnením prvých odhadov výsledkov referenda. Štvorčlenná vládna koalícia je na pokraji rozpadu potom, čo premiér Einats Repse stratil dôveru Kresťanskodemokratickej prvej strany Lotyšska. „Lotyšsko stojí pod vládou Repšeho na prahu diktatúry,“ vyhlásil jej predseda Eriks Jekabsons. Podľa agentúra DPA však koaličná kríza a referendum o EÚ bezprostredne nesúvisia. Podľa analytikov môže dnešné stretnutie vlády priniesť rozpad, ktorý síce smerovanie krajiny do EÚ priamo neovplyvní, ale prinesie nespokojnosť verejnosti a nedôveru zahraničných investorov.
O výsledku lotyšského referenda do poslednej chvíle vládli pochybnosti. Až minulý týždeň podpora vstupu do únie prekonala nevyhnutných 50 percent. Pobaltie je povestné vyššou mierou euroskepticizmu, ktorý je v protiklade so širokou podporou členstva v NATO. K nedôvere k únii prispieva v Lotyšsku zlá situácia poľnohospodárov, dlhodobá politická nestabilita a rýchle striedanie strán vo vláde. Poľnohospodár Guntis sa bez váhania vyslovil proti únii. „Rozhodol som sa už dávno hlasovať proti. Nechcem, aby mi niekto prikazoval, aké dlhé uhorky mám pestovať,“ povedal.
Mnoho ľudí vstup do únie vníma ako obmedzenie nedávno znova nadobudnutej suverenity. Iní naopak vnímajú vstup ako účinnú ochranu pred expanziou susedného Ruska. „Samozrejme, že som hlasovala za Európu. Kam by sme tiež mali ísť? Čo sa budeme zasa kamarátiť s Ruskom?“ vyhlásila pred volebnou miestnosťou projektantka Velta.
Vzťahy s Ruskom sú pre Lotyšsko citlivým miestom, lebo pobaltské krajiny v roku 1940 anektoval Sovietsky zväz. Práve Pobaltie odštartovalo rozpad bývalého ZSSR. Postavenie ruskej menšiny, ktorá tvorí takmer tretinu z 2,4 milióna obyvateľov krajiny, bolo v Lotyšsku jedným s najväčších problémov integrácie.
Lotyšsko a ďalšie dve pobaltské krajiny Litva a Estónsko patria v posledných rokoch k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám z postkomunistických krajín. Pomerne nízku infláciu znevažuje takmer osempercentná nezamestnanosť, ktorá je najväčšia v ruskojazyčných regiónoch.
Lotyšské referendum ukončilo sériu všeľudových hlasovaní v deviatich z desiatich kandidátskych krajín únie. Referendá o vstupe do EÚ už prebehli v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Estónsku, Litve, na Malte, na Slovensku a v Slovinsku. Cyprus sa rozhodol za hlasovanie o vstupe v parlamente a bez referenda (zo, čtk, reuters)
