Po našom vstupe budeme môcť s peniazmi narábať tak, ako sme to doteraz robili doma. Môžeme si založiť účet v ktorejkoľvek banke na území únie. Peniaze budeme môcť prevádzať bez limitu, kamkoľvek budeme chcieť. Slobodne môžeme používať kreditné a platobné karty, brať si úvery. FOTO – ARCHÍV TASR
V Európskej únii platí pre pohyb kapitálu rovnaký princíp, ako pri neobmedzenom pohybe tovaru, služieb či osôb. Po našom vstupe sa slovenský trh 90-násobne zväčší a v tomto priestore bez hraníc budeme môcť nakladať s peniazmi tak, ako sme to doteraz celkom automaticky robili doma. Zaručuje to kapitola štyri – Voľný pohyb kapitálu.
„Podľa platnej zmluvy o Európskej únii nesmú v únii existovať žiadne obmedzenia pre voľný pohyb kapitálu. A to nie sú len peniaze, ale aj nákup nehnuteľností, investovanie na burzách v zahraničí, emisia cenných papierov,“ hovorí pre SME Viliam Harvan, vedúci kapitoly Voľný pohyb kapitálu a generálny riaditeľ sekcie finančného trhu na ministerstve financií.
Po našom vstupe budeme môcť narábať s peniazmi tak, ako sme to doteraz robili doma. Môžeme si založiť účet v ktorejkoľvek banke na území únie. Nebudeme na to potrebovať súhlas Národnej banky, resp. ministerstva financií a to bez ohľadu na to, či to bude účet podnikateľský alebo osobný.
Peniaze budeme môcť prevádzať bez limitu, kamkoľvek budeme chcieť. Môžeme si kúpiť víkendový dom, chatu alebo pozemok, na ktorom bude chata stáť. A na ten dom môžeme získať pôžičku, v ktorej krajine únie budeme chcieť. Slobodne môžeme používať kreditné a platobné karty.
Vytvorí sa tým tlak na banky, ktoré budú chcieť výhodnejšími podmienkami či nižšími úrokovými sadzbami získať nových klientov, trebárs aj Slovákov.
Rovnaké možnosti ale budú mať aj občania a podnikatelia z ostatných členských krajín únie. Aj oni si u nás budú môcť nakupovať nehnuteľnosti. Na rozdiel od okolitých štátov totiž Slovensko upustilo od prechodného obdobia. Obavy zo skupovania nehnuteľností vraj nie sú opodstatnené. Argumentovali sme pritom vznikom vyšších územných celkov, ktoré budú môcť prijímať vlastnú legislatívu. Ak by sa teda ukázalo, že v Tatrách cudzinci vo veľkom nakupujú nehnuteľnosti, tak sa môžu prijať opatrenia, samozrejme, na nediskriminačnej báze, ktoré by do istej miery odpredaju zamedzili.
Jedinou výnimkou pre občanov z iných členských krajín bude poľnohospodárska a lesná pôda. Slovensko vyjednalo maximálne desaťročné prechodné obdobie, aby sa pôda neskupovala, keďže tu existujú veľké cenové rozdiely. Obavy však v tomto smere nie sú podľa Harvana opodstatnené.
„Podľa mňa sme si doteraz škodili sami, keď sme ceny držali tak nízko. Takto sa vytvorí liberálne prostredie. Určite niektorí prejavia záujem pôdu kúpiť, ale to sú tiež racionálne zmýšľajúci ľudia. Ak si kúpia pôdu niekde na východnom Slovensku, tak na nej zrejme budú pracovať a to bude pre Slovensko prínos,“ hovorí Harvan.
Podľa Harvana sú s voľným kapitálom určite spojené riziká, pretože náš finančný trh nie je taký rozvinutý ako zahraničný. On sám je eurooptimista a vidí viac výhod než nevýhod. Jednou z nich je aj vyšší prílev zahraničných investícií. „Byrokracia, ktorá investorov odrádza, odpadne.“
