a teroristická sieť z neho robia podozrivého číslo jeden.
Tento multimilionár saudskoarabského pôvodu vyhlásil svätú vojnu „sionisticko-kresťanskému spojenectvu“ v auguste 1996. Vyjadril presvedčenie, že sa vyznávači islamu od Filipín cez Kašmír, Irak, Somálsko až po Palestínu stali objektom duchovného, ekonomického a politického útlaku Západu, proti ktorému treba bojovať – pre nepomer síl – skôr povstaleckými metódami. Svoje presvedčenie zdôvodnil americkou vojenskou aktivitou v Iraku, vývojom v Palestíne a „vykrádaním“ ropného bohatstva.
Vo februári 1998 bola v londýnskom denníku Kuds al-Arábí zverejnená fatva vyzývajúca na zabíjanie Američanov a ich spojencov v ktorejkoľvek krajine. Fatva alebo náboženský edikt je pre veriacich moslimov záväzná. Postupne boli vydávané ďalšie edikty – a po nich nasledovali najväčšie protiamerické atentáty.
Zo svojho majetku, odhadovaného na 300 miliónov dolárov, financuje aktivity teroristov po celom svete. Zbrane, technika a žold z Usamových účtov kolujú v asi dvadsiatich krajinách. K nemu smerujú nitky podozrenia v prípade neúspešných atentátov na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981 v Pakistane, na amerického prezidenta Billa Clintona na Filipínach v roku 1994 a egyptského prezidenta Husního Mubaraka v Etiópii v júni 1995.
Je spájaný s prvým bombovým útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku vo februári 1993 i s jeho utorkovou apokalyptickou skazou. Útoky proti americkým základniam v Rijáde v novembri 1995 a v Zahráne v júni 1996, bombový útok v egyptskom Luxore v novembri 1997 a bombové výbuchy na americkom veľvyslanectve v Keni a Tanzánii 7. augusta 1998 (223 mŕtvych), útok na americký torpédoborec Cole Arleigh Burke v jemenskom prístave Aden v roku 2000 – to všetko súvisí s bin Ladínom. Americký zatykač z roku 1997 je doplnený odmenou na jeho dolapenie vo výške päť miliónov dolárov.
Narodil sa v roku 1958 v Rijáde ako sedemnáste z 52 detí stavebného magnáta (majetok rodiny sa odhaduje na 38 miliárd dolárov). V 80. rokoch vyzbrojoval v Afganistane mudžáhidov na boj proti sovietskym okupantom a staval pre nich nemocnice. Začiatkom 90. rokov mal v úmysle zvrhnúť saudskoarabskú vládu za spoluprácu s USA – za čo ho Rijád v roku 1991 vypovedal.
Od augusta 1996 sa ukrýva na základni v afganských horách južne od Kandaháru – a Taliban to nepopiera. Tvrdí, že utorkový atentát nespáchal – a pre pakistanský denník záhadne dodáva, že sa treba pozrieť na americké skupiny. Pravda, viaceré islamské fundamentalistické skupiny, aj tie, ktoré sú pripojené na jeho impérium, majú v USA svoje zázemie. (čtk, kl)
