Utorkové atentáty v USA zasiahli psychicky veľmi silno aj Izrael. Ľudia dostali strach, že ak si nejaká sila trúfla na ich spojenca, niečo podobné sa môže stať aj im. Možno je to tušenie, že útok vedený proti Amerike je namierený aj proti nim. Vzdušný priestor a hranice boli uzavreté. Izrael, ktorý má spomedzi všetkých štátov snáď najviac skúseností s terorizmom, súcití s Amerikou. Veď tá teraz zažíva to isté ako on – len mnohonásobne horšie.

Strach však majú aj jeho arabskí susedia a tiež Palestínčania – aj keď zábery oslavujúcich Palestínčanov v utorok obleteli svet.

Kto sú dobrí a kto zlí?

Tí všetci majú strach, že v novej ére „boja dobra a zla“, ktorú po atentáte na symboly Ameriky všetci predpovedajú, budú iba čierni a bieli. Keby bola pravda, že páchateľmi boli Arabi a vyznávači islamu, obvinenia by sa sypali na celý arabský svet a oživili by už i dnes dosť silné protiamerické nálady.

Aj dobrí spojenci USA v Perzskom zálive, ako napríklad Kuvajt, prosia Washington, aby sa neunáhľoval v pripisovaní viny a pomenoval len skutočných vinníkov. Kuvajtské veľvyslanectvo vo Washingtone museli včera evakuovať – pre bombový poplach.

Väčšina arabských krajín – vrátane tých „dobrých susedov“ Izraela, Egyptu a Jordánska, má svoju islamsko-fundalementalistickú opozíciu a tá sa v prípade ďalšieho vyhrocovania konfliktu so „západnou“ civilizáciou môže stať hrozbu pre ich režimy.

Rázcestie pre Palestínčanov

Palestínsky vodca Jásir Arafat v utorok povedal, že je hlboko šokovaný – a na jeho trasúcej sa tvári bolo vidieť, že to myslí vážne. Jeho obavy však pramenili z toho, čo bude ďalej s Palestínčanmi – že v intifáde nemôžu pokračovať rovnako ako doteraz, že na ich metódy boja teraz svet radikálne zmení názor. To však znamená porážku.

O tom hovoril včera aj izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres: „Nemožno žiť vo dvoch svetoch zároveň, byť zapletený do terorizmu a zároveň chcieť byť akceptovaný vo svete.“

Tragické udalosti v USA však zatiaľ memento pre Blízky východ neznamenali. Počas izraelskej invázie do Džanínu v noci na včera prišlo o život osem Palestínčanov. Palestínčania obvinili Izrael, že „využil situáciu“.

Šokované boli aj radikálne palestínske skupiny Hamas a Islamský džihád – podľa nich by sa však Washington mal zamyslieť nad svojou politikou na Blízkom východe. Myslel tým hlavne na finančnú a vojenskú pomoc poskytovanú Izraelu i na vojenskú prítomnosť v Perzskom zálive.

USA zatiaľ mlčia – všetky úvahy sa však točia okolo Usamá bin Ladína – a teda nepriamo okolo arabského národa a islamu. Práve táto časť sveta najviac čaká na objasnenie, ktoré zrejme nepríde skôr, než prejde prvý šok z tragédie. Práve táto časť sveta nechce mať s atentátom nič spoločné.

V afganskom hlavnom meste Kábul v noci na včera už zaznelo niekoľko explózií a nočnú oblohu ožiarili plamene požiarov. Podiel na útoku, ku ktorému sa prihlásila protitalibanská opozícia, Spojené štáty ihneď popreli: ešte to nebola odveta.

Opozičné oddiely útok na Kábul ešte nikdy nepodnikli – tentoraz sa však dá vysvetliť nedávnym pokusom o atentát na ich vodcu Ahmada Šáha Masúda.

Afganci útok na USA neoslavovali. Oni sami sú obeťou neľudského režimu Talibanu, pre ktorý možno budú musieť znášať aj americkú odvetu.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ