Zo štyroch trojkových pokusov premenila tri, presne trafila aj jedinú dvojkovú strelu. Monika nestratila loptu, maličká režisérka hry (162 cm) dokonca štyri razy v obrane úspešne doskočila medzi o hlavu vyššími Ruskami.
Na Barényiovú platilo - zišla z očí, zišla z mysle. Odchovankyňa veľmi úspešnej prievidzskej liahne v roku 1999 opustila Myjavu, kde hrávala. Najskôr pôsobila v slovinskom Celje, potom v rakúskom Wellse a naposledy v Poznani.
„Pozvánka do reprezentácie ma milo prekvapila, ba priam zaskočila. Pomaly som uvažovala skončiť aktívnu činnosť. Mávam problémy s chrbticou. Nerozmýšľala som, či ma tréner zaradí, alebo nezaradí do gréckej zostavy, snažila som sa ukázať čo najlepší výkon. Na prvom prípravnom turnaji v Turecku mi to išlo, potom akoby uťalo. Nevylučujem, že v podvedomí pracovala neistota - pôjdem, nepôjdem?“ hovorila tridsaťročná hráčka s večným úsmevom. Pôsobí absolútne bezstarostne, prispieva k dobrej nálade, nešetrí slovami ani vtipom.
„Skutočne som v pohode. Účasť v reprezentácii, dokonca na európskom šampionáte, z ktorého možno postúpiť na olympiádu, pôsobí na mňa povzbudzujúco. Šancu si mimoriadne vážim.“
Boli ste v takomto rozpoložení aj pred zápasom s Ruskom? Ani trochu nervozity? „Samozrejme, že napätie fungovalo. A ako! To moje pobehovanie, zhovorčivosť je forma odbúravania stresu.“
Gréci pripravili hráčkam exkluzívne podmienky. Má to na vás blahodárny vplyv alebo preferujete niečo skromnejšie? „V Aldemari, kde bývame, sa mi úžasne páči. Superzariadenie. Pravdaže, láka to vybehnúť si na pláž, zaplávať si, vyblázniť sa v mori. Lenže my na slniečko nemôžeme. Odčerpáva sily. Beztak, kto by dal prednosť sparťanskej vybavenosti pred fajnovým pobytom v čarovnom prostredí so skvelou stravou?“
Cítili ste, že hráte proti Ruskám skvele? „Klamala by som, keby som tvrdila opak. Áno. Jedným dychom prízvukujem - všetky sme hrali super. Nečakaný výsledok nie je len moja zásluha.“
Stredná rozohrávačka mala byť boľavým miestom nášho tímu. Neprekáža vám, že v tíme sú iba dve špecialistky na tento post? „Je to zložitá a nevďačná situácia. V nevydarenom zápase so Španielkami (Slovensky prehrali 47:71 - pozn. red.) to asi bolo vidno. Príčiny tejto prehry boli však niekde inde. Boli sme uťahané.“
Z čoho? Každé družstvo hralo dve stretnutia po sebe. „Nemohli sme zaspať. Na zápas sme sa sústredili s veľkou vážnosťou. Zaspala som o piatej nadránom. Viem, že väčšina spoluhráčok rovnako. Ono sa to javí navonok - veď tá Monika má vždy dobrú náladu. To áno, ale na zápas sa dôkladne koncentrujem, premietam si všetky možnosti, ktoré môžu nastať. Nervozita bola. Bolo to moje zatiaľ najvážnejšie stretnutie v reprezentácii. Pocit z výhry bol euforický. Aj keby nebol, únava sa prejaví vždy až v posteli. Človeku sa sto ráz preženú hlavou okamihy stretnutia. Jedno je, či skvelého, alebo nevydareného. Prirodzene, po veľkej výhre ide o slastné prežitky. Myseľ pracuje. Proti Španielkam sme zaspali úvod, doťahovanie náskoku súperiek bolo krvopotné. Nevychádzalo nám to podľa želania. Útlm bol na svete.“
V reprezentácii ste nováčik. Pomáhajú vám skúsenejšie spoluhráčky, ste dobrý kolektív? „Veľmi dobrý. Alena Kováčová, Žiri Hiráková mi dopodrobna vysvetľovali, aké lopty v akých situáciách chcú, a kam majú smerovať. Zuzana Žirková hovorila, v čom rozohrávačkám pomôže, v ktorých pozíciách bude pod kôš prihrávať ona.“
Proti Ruskám ste zavelili trojkou k frontálnemu útoku na obrat. Rusky nedali osem minút ani bod, my pätnásť. Všetko sa začalo tým, že ste po dlhšej prestávke na lavičke prišli opäť na ihrisko. Čo ste si vtedy predsavzali? „Že budem dobre hrať. Rozhodne nie - Barényiová, teraz ideš rozhodnúť. Ani to tak nebolo, rozhodli sme všetky,“ zavŕšila „nováčikovské“ rozjímanie hráčka. Pôsobilo to veľmi logicky a skúsene.
