ŽILINA – Ľudia odkázaní na invalidný vozík to nemajú pri pohybe Žilinou vôbec jednoduché. Mesto je plné prekážok. Skutočne bezbariérovým prístupom sa môže v Žiline pochváliť iba jedna pizzeria a banky. Výťah v podchode železničnej stanice je iba na okrasu, pretože stabilne nefunguje. Kiná pravdepodobne nemajú o imobilných divákov záujem. Horšie však je, že ani v štátnych inštitúciách a úradoch nie je bezbariérový prístup.

Práve na Mestskom úrade v Žiline by bol takýto prístup vhodný a často využívaný. Tam totiž chodia invalidi, ktorí bývajú v tzv. bezbariérovom dome na Karpatskej ulici na najväčšom žilinskom sídlisku Vlčince, už niekoľko rokov s rovnakou požiadavkou: vybudovanie bezpečnej príjazdovej cesty k ich domu. Dodnes totiž využívajú cestu z panelov, ktorá bola pôvodne dočasne vybudovaná pre stavebné stroje. Je plná nerovností, dier a vozíky na nej podchvíľou dostávajú defekt.

Najväčšie problémy vznikajú po výdatnejšom daždi. Bez auta je prístup k domu prakticky nemožný. Bezbariérový dom – mimochodom, jeho bezbariérovosť je pre rôzne architektonické zvláštnosti, napríklad riešenie kúpeľní, diskutabilná – sa stáva nedostupnou ostrovnou pevnosťou. Navyše v budove sídli krajské stredisko Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Nájomníci domu sa na mestskom úrade permanentne dožadujú riešenia tohto problému už od 1994. Vždy s rovnakým výsledkom – prísľubom skorého vyriešenia. „Keď som bola na návšteve v bezbariérovom dome v Martine, videla som tam krásne upravené okolie, bezproblémový prístup k budove. Neviem, prečo sa to nedá v Žiline,“ dodáva Katarína Frnčová, jedna z obyvateliek činžiaka.

PETER CHLEBANA