Nie s potešením, ale na druhej strane ani nie so strachom, sa noví Európania do týchto diskusií zapájajú. Vedia, že pritom občas dochádza ku konfliktu s ich záujmami, ale vedia i to, že charakter EÚ sa mení, a že žiadny mechanizmus nadvlády silných nad menšími pravdepodobne nevznikne. Napríklad ČR nachádza svoj bytostný politický záujem v kompromise, keď sa snaží rozložiť svoje vzťahy rovnomerne medzi USA, Francúzsko a Nemecko.

Až sa v sobotu zídu Tony Blair, Gerhard Schröder a Jacques Chirac, nebude šťastnejších krajín, než tých, ktoré patria do tzv. novej Európy, ak sa títo štátnici uzmieria.