Opatrenia na tlmenie besnoty vo voľnej prírode spočívajú aj v orálnej vakcinácii líšok. FOTO – ARCHÍV
Je pozoruhodné, že ochorenia zvierat začali vedci podrobnejšie skúmať až v druhej polovici 18. storočia. Dovtedy sa považovali za boží trest a dielo čarodejníc. Až zdokonalenie mikroskopu v prvej polovici 19. storočia a prudký rozvoj mikrobiológie (L. Pasteur, R. Koch) prispeli k postupnému odhaľovaniu príčin rôznych ochorení. Dnes spomenieme aspoň niektoré z nich.
Besnotu poznalo ľudstvo už pred päťtisíc rokmi. Účinný prostriedok proti nej však vynašiel až Louis Pasteur, keď v rokoch 1880 až 1885 objavil a úspešne aplikoval očkovaciu látku proti tejto nákaze u ľudí. Dodnes však zostáva besnota nebezpečným ochorením, ktoré sa končí smrťou. Môžu ho rozširovať infikované líšky, psy, mačky, ale aj iné druhy hospodárskych a voľne žijúcich zvierat. Pôvodcom je vírus prenášaný slinami po uhryznutí. Príznaky závisia od štádia ochorenia; choré zvieratá sa neliečia. Psy, prípadne aj mačky musia byť každý rok povinne očkované proti besnote.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša na človeka kliešťami (Ixodes ricinus) a infikovaným mliekom. Kozy, ovce a hovädzí dobytok sa nakazia pri pasení v lese alebo na pasienkoch zamorených infikovanými kliešťami. Stávajú sa hostiteľmi vírusu bez toho, aby sa nákaza na nich prejavila. Človek sa môže infikovať konzumáciou tepelne nespracovaného mlieka týchto zvierat. Ochorenie sa vyznačuje prírodnou ohniskovosťou, pričom typický výskyt je na jar, začiatkom leta aj koncom septembra. Z preventívnych opatrení je to najmä ničenie ohnísk výskytu a likvidácia kliešťov, pasterizácia mlieka (už teplota 72 až 85 stupňov C ničí vírus).
Salmonelóza patrí k ochoreniam alimentárneho pôvodu. U človeka vzniká obyčajne po konzumácii potravín živočíšneho pôvodu, ktoré sú infikované mikróbmi z rodu Salmonella. Hlavnými nosičmi salmonel sú hovädzí dobytok, ošípané a hydina. Pri dospelých zvieratách prebieha salmonelóza často skryte, zárodky sa vylučujú výkalmi do okolia. Nákaza sa rozširuje do ďalších chovov pri presune infikovaných jedincov. Pri znížení odolnosti zvierat vplyvom transportu, zmeny krmiva, teplotných výkyvov môže ochorenie v chove naplno prepuknúť. V prevencii je dôležité najmä dodržiavanie zoohygienických a veterinárnych opatrení v chove.
(inš)
