Ako je to v súčasnosti podľa nového Zákonníka práce s výmerom dovolenky? Doteraz mali pracujúci nad 33 rokov o týždeň dovolenky viac. Zmenilo sa niečo?
Ján K., Košice
Právna úprava dovolenky sa nachádza v zákone č. 311/2001 Z. z. – Zákonníka práce, v znení jeho neskorších predpisov, v ustanoveniach paragrafov 100–117.
Zákonník práce rozlišuje v súčasnosti tri druhy dovoleniek – dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. Oproti predchádzajúcej úprave sa vypustila osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka.
Ustanovenie paragrafu 103 Zákonníka práce upravuje základný výmer dovolenky najmenej štyri týždne. Dovolenka učiteľov, vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl, vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov je osem týždňov v kalendárnom roku.
Zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku, patrí dovolenka najmenej päť týždňov. Nárok na túto dlhšiu dovolenku je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom si na ňu uplatňuje nárok, inak nárok za ten kalendárny rok zaniká. Zákonník práce v paragrafe 103 ods. 4 upravuje aj dobu, ktorá sa započítava do času trvania pracovného pomeru, pod podmienkou, že spadá do obdobia po 18. roku veku. Ide o čas:
a) trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov,
b) výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby,
c) úspešne skončeného štúdia,
d) vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,
e) doktorandského štúdia,
f) členstva v družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah,
g) osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo podobnom zdravotníckom zariadení, osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave,
h) prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,
i) keď bol zamestnanec evidovaný ako nezamestnaný alebo poberal invalidný dôchodok,
j) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti zamestnancovi zastavené, alebo bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorý presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,
k) činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.
Tieto obdobia sa však nezapočítavajú, ak spadajú do času trvania pracovného pomeru; ak sa prekrývajú, započítavajú sa len raz.
Do času rozhodujúceho pre dĺžku dovolenky sa započítava aj čas trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné obdobia strávené v cudzine za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území Slovenskej republiky.
Darcovstvo krvi
Počíta sa medzi prekážky v práci aj darovanie krvi?
Prekážky v práci upravuje terajší Zákonník práce v ustanovení paragrafu 136 a nasledujúcich paragrafov. Samo darcovstvo krvi sa v zmysle ustanovení paragrafu 137 a 138 Zákonníka práce považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas aj s náhradou mzdy.
