Nový extrémny prúd base jumping, pri ktorom skokan s padákom prekonáva niekedy aj vyše kilometrový pád. FOTO – INTERNET

Lezenie na skalkách

Cieľom nie je dosiahnuť najvyšší bod, ale čo najdokonalejšou technikou zdolávať ťažké úseky. Je to letná disciplína, stačí pri nej ľahká obuv, takzvané lezečky. Lezie sa po vopred zaistených známych trasách. Používajú sa na nich expresky - dve karabíny spojené slučkou. Jedna sa upevní do istenia v skale, cez druhú vedie istiace lano. Používa sa aj dvojité lano - skôr v horách, kde hrozí pretrhnutie cez ostrú skalnú hranu. Proti poteniu rúk má lezec na chrbte vo vrecúšku magnézium.

Lezenie veľkých stien

Klasické steny sa nachádzajú napríklad v USA v kalifornskom pohorí Yosemites, v Grónsku, v indických Himalájach, na Madagaskare. Vo Vysokých Tatrách sa veľkej stene najviac podobá stena Malého Kežmarského štítu nad Chatou pri Zelenom plese (bývalá Brnčalova chata). Pri tomto náročnom type horolezectva sa využíva aj moderná závesná plošina, ktorá sa vešia na istenie v stene, v prípade zlého počasia sa dá premeniť na stan. Lezci sú nútení brať so sebou kompletné zásoby jedla a vody (často aj na dva týždne či dlhšie).

Pieskovcové lezenie

Táto disciplína sa vyvinula v bývalom východnom Nemecku a v Čechách. Obľubujú ju tí, ktorí sa venovali najmä voľnému lezeniu a technické považovali za menejcenný dodatok.

Skialpinizmus

Pri stúpaní do nadmorských výšok nad snehovú čiaru si lezec berie so sebou lyže. Na nich absolvuje cestu dole. V niektorých skialpinistických výpravách sa za prostriedok, ako sa dostať hore, používa aj vrtuľník.

Športové ľadové lezenie

Lezenie iba na ľady so stúpacími železami (mačkami) a ľadovými zbraňami (upravenými cepínmi či čakanmi). Aj na skalnom teréne, ktorý sa na trase môže vyskytnúť, lezec používa spomínaný výstroj. Kvôli bezpečnosti sú mnohé trasy vopred zaistené. Stavajú sa dokonca i umelé ľadové steny. Zaužívalo sa už aj súťaženie, zatiaľ však neoficiálne.

Odvodené disciplíny

Popri horolezectve postupne vznikajú disciplíny, ktoré nenapĺňajú horolezeckú podstatu.

Andezitová oblasť Kalamárka nad Detvou je kolískou slovenského boulderingu. Mirka Štubňová zdoláva cestu Antigravitácia. FOTO – MAREK CALTÍK

Bouldering

Preliezajú sa extrémne krátke steny v maximálnej náročnosti, smerom hore, do boku alebo dolu. Podstatou je, aby sa lezec dostal až k poslednému chytu. Najčastejšie sa lezie po umelých stenách. Netreba istenie.

Base jumping (skákanie z pevného základu)

Pri tomto smere sa takmer úplne vytráca podstata horolezectva. Praktizuje sa najmä v USA. Skokan si najskôr kopec vylezie (môže aj turisticky, alebo sa nechá vyviezť vrtuľníkom), potom z neho skočí na padáku. Skáče sa aj z mostov. Padáky sú špeciálne upravené, tie najmodernejšie sa robia už na suché zipsy. Skokan si padák otvára sám hneď po zoskoku. Z ruky vypustí malý padáčik a ten potom tlakom vytrhne veľký z ruksaku. Najrýchlejší skokani poskladajú padák za 6 minút, najpomalší aj za 20. Rekordná výška zoskoku 1680 m pochádza z USA.

Lezenie po stromoch a budovách

Cieľom tejto exhibície je byť populárny. Na strome lezec používa „mačky“ a cepíny, zabezpečuje sa na istiacich bodoch. Budovy sa zliezajú bez zabezpečenia, zväčša vo veľkých mestách. Vhodné sú hotely, banky, ale aj vysoké veže, napríklad Eiffelovka, či komíny. Obľúbeným terénom sú aj priehradné múry. Vo Francúzsku sú niektoré zaistené.

Jaskyniarstvo

Musí sa využívať horolezecká technika. Stráca sa však horolezecká podstata, ktorá spočíva v opustení klasického turistického chodníka.