Príprava na Svetový pohár v ľadovom lezení alebo na ťažké zimné cesty môže v lete vyzerať aj takto, stačí si nájsť suchý previsnutý strom.
FOTO - IGOR KOLLER
Horolezectvo bolo kedysi doménou len odvážnych a silných mužov. Dnes pribudli ďalší dobrodruhovia a spolu s nimi aj úplne nové spôsoby lezenia. Už nie je čudné vidieť tenkú slečnu uprostred mesta liezť pozdĺž oporného múrika pol metra nad zemou. Nejde totiž len o výšky a vrcholy. Súčasnosť poskytuje množstvo technických vymožeností, ktoré neobišli ani horolezectvo.
Ľudia už dávno túžili dobýjať vrcholy. Jeden z tých vážnejších – Mont Blanc – prekonali už v 18. storočí. Napriek výške 4810 metrov je relatívne ľahko dostupný. Človeku stačili primitívne pomôcky, aby mohol stáť na jeho vrchole.
Dobrodružné povahy sa však neuspokojili iba s obyčajným dosiahnutím vrcholu. Hľadali k nemu stále neschodnejšie cesty, často až na pokraji ľudských možností. „Keby sme nenachádzali nové cesty k vrcholu, horolezectvo by bolo v slepej uličke. Nebolo by už atraktívne. Stien na každý kopec je veľa, a tak sa pred nami otvárajú stále nové možnosti,“ hovorí Vladimír Linek z horolezeckého spolku James.
Pri lezení veľkých stien horolezci používajú na bivakovanie prenosné plošiny. Záber je z indických Himalájí. FOTO – VLADIMÍR LINEK
Keď sa zdalo, že všetky cesty sú už vyčerpané, Reinhold Messner (vystúpil na všetkých 14 himalájskych osemtisícoviek) objavil v horolezectve nový rozmer. Pri postupe po skale či ľadovci nevyužíval umelé pomôcky, istenie, ale len vlastné schopnosti. Vďaka nemu sa k horolezectvu začalo pristupovať ako k športovej disciplíne.
V našich končinách začínali výkonnostní horolezci na skalkách. Tie neboli spočiatku športovým cieľom, slúžili len na tréning. Postupne sa to zmenilo, z USA prišiel trend vyliezť skalky čo najlepším štýlom.
Zaujímavým horolezeckým medzníkom boli v roku 1971 výkony Nemca Kurta Alberta. Pri lezení zanechával po sebe červené značky RP (Rot Punkt, červené body), ktoré potom viedli jeho nasledovníkov. Šlo o lezenie vlastnou silou po výstupkoch iba na skale, skoby sa používali iba na zaistenie.
V päťdesiatych rokoch prišli sovietski horolezci s iniciatívou pretekárskeho lezenia. Najskôr súťažili jednotlivci alebo páry na čas na prírodnej skale.
Od konca osemdesiatych rokov minulého storočia sa organizuje aj Svetový pohár a majstrovstvá sveta v troch disciplínach: bouldering, lezenie na rýchlosť a lezenie na náročnosť.
