V Borskom Mikuláši Jago objavuje svet.
FOTO – MICHAL HATRÁK
e sleduje.
Čoskoro sa začal dožadovať aj skutočnej prírody, ignorujúc fakt, že je kastrovaný. Jeho rajom sa stala chalupa v Borskom Mikuláši. V Bratislave sa s ním nevyspíme. Zhruba od stredy vstáva o štvrtej ráno, postaví sa k dverám a plačlivo mňauká. Musíme vstať a zavrieť ho do prepravky. Jago si myslí, že cestuje a je ticho.
Jago na seba strhne pozornosť aj pri dôležitých rodinných momentoch. Keď som sa vydávala, opuchol a v deň svadby ho operovali. Je jasné, že keď ho brat doniesol omámeného domov, všetko sa točilo okolo kocúra. Nevesta bola druhoradá.
A doma v Bratislave odpočíva po dobrodružstvách.
Keď sa tento mesiac bratovi rodila dcérka, pre zmenu sa stratil. Bolo to navyše v čase rodinnej dovolenky. Namiesto relaxovania ho teda všetci hľadali a smútili. Každé šuchnutie jatrilo zmysly, no po striebornej hlave ani stopy. Čo by sme dali za ranné zaklopanie na oblok – vrátil som sa z túlačky! Narodenie Žofky sme teda oplakali a do práce sa vrátili vyčerpaní a zúfalí. Jago bol už preč viac ako týždeň. V hlave vírili najhroznejšie predstavy. Je niekde zrazený v jarku, roztrhal ho pes, stal sa z neho ľadviňák. A potom, na deviaty deň, zazvonil telefón z Borského – vaša kočka mňauká na záhrade. Kastrát Jago sa vrátil. Živý, zdravý, spokojný a parádne vyčerpaný zo záletov. Kde bol toľký čas, zostane záhadou. Isté je, že týždeň potom spal ako zabitý. Včera nad ránom nás však už opäť zobudilo nástojčivé mňaukanie.
