Andy Roddick s neodmysliteľnou bejzbalovou čiapkou v bratislavskej hale Národného tenisového centra. FOTO – TASR
Sebavedomý Američan Andy Roddick vypaľuje loptičky rýchlosťou vyše 230 km/h a mieri na svetový trón Na začiatku turnaja sa legendárny Sampras lúčil so svojou kariérou, počas ktorej vybojoval rekordných 14 grandslamových titulov v dvojhre, a po finále dvíhal víťaznú trofej nad hlavu nový šampión Roddick. Rodák z Omahy sa dostal už na druhé miesto svetového rebríčka za Španiela Ferrera a niet pochybností, že čoskoro vystúpi na samý vrchol. Tenista s najtvrdším podaním – vyše 230 km/h – prežil na kurtoch neuveriteľné leto: pred New Yorkom vyhral aj turnaje na tvrdých povrchoch v Montreale a v Cincinnati – ťahá šnúru 19 víťazných zápasov.
Cez tento víkend ju chcú pretrhnúť slovenskí reprezentanti v Davisovom pohári. Tenisová matematika našim velí, že ak chcú vyhrať barážový súboj o postup do svetovej skupiny nad Amerikou a dostať sa k trom bodom, musia vyhrať obidva duely nad jej druhým hráčom Fishom a raz zlomiť Roddicka. Vo štvorhre cez svetové jednotky bratov Bryanovcov to zrejme nepôjde.
Prišiel ako veľká voda
Mladý Američan z Floridy prišiel v roku 2000 do profesionálneho tenisu ako veľká voda. Svetová juniorská jednotka dala o sebe vedieť hneď na prvom turnaji medzi mužmi: na marcovom turnaji v Miami zdolal Roddick v 1. kole Španiela Vicenteho a vzápätí ho zastavil krajan Agassi. Vo Wimbledone spôsobil rozruch, keď sa cez Švajčiara Heubergera a jedenásteho nasadeného Johanssona zo Švédska dostal do tretieho kola. Bez problémov sa vyrovnal s atmosférou na centrálnom kurte. Odborníci ho spôsobom hry servis – volej prirovnávali k trojnásobnému wimbledonskému víťazovi Borisovi Beckerovi.
„Neviem, čo by som robil, keby som nebol tenistom. Vždy som túžil byť športovcom a najviac ma bavil práve tenis. Stále som ho mal v hlave,“ uviedol 18–ročný Roddick vo svojom wimbledonskom dotazníku. Za ďalšie obľúbené športy označil aj basketbal a golf.
Mal tri roky, keď sa jeho rodina presťahovala z Nebrasky do Texasu a často si spomína, keď ako žiačik usilovne búchal loptičku o stenu na garáži. „Čo si dnes robil?“ pýtala sa mama najmladšieho z troch bratov a ten odpovedal: „Práve som nabil Lendla, Beckera aj Edberga. Nebolo to až také ťažké, no súboje s Agassim a Samprasom mi dali riadne zabrať. Ale aj tých som zdolal. Žiadny problém.“
Do konca roka 2000 postúpil tenista s prezývkou A–Rod na 158. miesto v ATP Tour a v nasledujúcom už bol najmladším hráčom v top 20. Devätnásťročný tínedžer sa v tom čase už mohol pochváliť tromi turnajovými titulmi a svojou hrou, založenou na tvrdom podaní, si získaval rešpekt súperov.
Vlani už Roddick naháňal strach najlepším. Zlepšil si medzihru, víťazné body získaval razantným forhendom, dobre sa pohyboval na kurte. Slovenskí tenisti sa o tom mohli presvedčiť v daviscupovom stretnutí svetovej skupiny v Oklahoma City, kde pri neúčasti Kučeru a Hrbatého talentovaný Američan zdolal Krošláka aj Becka. „Andy má na to, aby sa raz stal svetovou jednotkou,“ povedal po návrate domov skúsený Ján Krošlák. V roku 2002 vstúpil Roddick do najlepšej svetovej desiatky.
Nový tréner
Tenisoví fanúšikovia si iste spomenú na januárový Australian Open a nekonečný štvrťfinálový duel Roddicka s Maročanom El Aynaouim. Američan vyhral 21:19 v piatom sete. „Nikdy predtým som sa s El Aynaouim nerozprával, ale ak sa náhodou stretneme niekde na ulici o desať rokov, budeme vedieť, že sme prežili niečo špecifické,“ vravel Andy po päťhodinovej dráme v Melbourne.
V príprave na Roland Garros vyhral v máji turnaj na antuke v rakúskom St. Poltene, ale v Paríži zakopol – tak ako pred rokom – už v 1. kole. Tentoraz na Arménovi Sargsianovi.
Nasledoval radikálny rez. Roddick sa rozlúčil s francúzskym trénerom Tarikom Benhabilesom a angažoval ostrieľaného Brada Gilberta. Toho Gilberta, ktorý šesť rokov viedol Agassiho. „Tarikovi vďačím za svoje úspechy. Previedol ma amatérskym tenisom až na terajšiu úroveň. Pomáhal mi na kurte i v osobnom živote,“ vravel Roddick po štvorročnej spolupráci s Benhabilesom. „Ale v tejto fáze potrebujem čerstvý hlas. Brad vie o tenise veľmi veľa.“
Ani tenista však netušil, že zmena prinesie také úspechy. Roddick hneď vyhral turnaj v Qeense, vo Wimbledone ho zastavil až v semifinále neskorší víťaz Federer zo Švajčiarska. A potom nasledovala americká séria turnajov na betóne: triumf v Indianapolise, semifinále vo Washingtone po prehre s Angličanom Henmanom, tituly v Montreale, v Cincinnati, na US Open. Roddickova zápasová bilancia pod Gilbertovým vedením: 37:2!
„Brad je skvelý kouč. Pokojný, rozumný. Do detailov pozná všetkých špičkových tenistov, pred zápasom mi pripomenie ich slabšie stránky. Upozorňuje ma, v čom sa ja musím zlepšiť. Môžem sa s ním baviť o všetkom, nielen o tenise. Už sa poznáme tak dokonale, že nám stačí iba pohľad,“ ocenil Roddick tenisového mága, ktorý sa stal jeho druhým otcom.
Gilberta priviedol k parašutizmu
Po turnaji v Montreale vyšla na svetlo sveta stávka medzi tenistom a jeho trénerom. Roddick sa s Gilbertom stavil, že ak triumfuje v kanadskom meste, tréner musí zvládnuť zoskok s padákom. O Gilbertovi je pritom známe, že má panický strach z výšok. Stávka je však stávka. Po dvoch týždňoch od Montrealu sa Brad odhodlal na skok spolu s inštruktorom v New Jersey. Na druhom padáku dosadol na zem – tiež za pomoci profesionála – Roddick. „Bolo to deprimujúce, padali sme voľným pádom desať sekúnd rýchlosťou 2600 metrov za minútu,“ jachtal po doskoku 42–ročný Gilbert. „Posledných šesť minút bolo mojich najhorších šesť minút v živote. Keď som pristál, prišlo mi zle a zložil som sa na zem. Strávil som vo vzduchu 20 minút. Andy mi povedal, že ma prvýkrát videl nepovedať ani slovo.“
Roddick mal zo zoskoku veľkú zábavu, vychutnal si ho. Parašutizmu sa oddal v decembri minulého roka, keď zoskočil so svojím kamarátom a profesionálnym vojakom. Odvtedy absolvoval ešte tri asistované zoskoky. Prvý sólový pokus mu povolia až po šiestich tandemových zoskokoch.
Ljubičič ho nemá rád
Roddick sa v krátkom čase vyšvihol na tenisové nebo a niektorí jeho súperi sa nazdávajú, že mu napršalo do nosa. Svoju suverenitu vraj zvykne preháňať. Naposledy to verejne povedal Chorvát Ivan Ljubičič vo Flushing Meadow, keď v 2. kole prehral 3:6, 7:6, 3:6, 6:7. „Všade inde vo svete, s výnimkou Spojených štátov, by som tento zápas s Roddickom vyhral,“ tvrdil Ljubičič na tlačovej besede. „Andyho nemám rád. Nielen ja, ale nikto z hráčov v šatni za to, čo vyvádza na dvorci. Iste, je to dobrý hráč, vyhráva zápasy, ale mal by sa krotiť. Rešpektovať ostatných. Pred zápasom s ním ma hráči v šatni vyprevádzali slovami: Drž sa. A nakop ho do zadku. Nemôžeme ho zniesť.“
Ljubičič sa zlostil, že v kritickom momente v tajbrejku štvrtého setu Roddick ešte pred dopadom loptičky na kurt zakričal „yes“ a ovplyvnil tak rozhodnutie čiarového rozhodcu, keďže podľa chorvátskeho tenistu bola v aute. Andy si vraj takto získal na svoju stranu aj obecenstvo. „Aj preto je tak vysoko vo svetovom rebríčku, lebo 70 percent turnajov sa hrá v Amerike,“ prskal Ljubičič.
Po tomto zápase sa obaja hráči stretli zoči–voči a tvrdo si povedali svoje výhrady.
Roddick sa tváril pokojne: „Myslím si, že Ivan sa tvári kyslo, lebo prehral. Obaja sme dospelí a možno by som sa mal ospravedlniť, že som ho urobil smutným. Ešte mnohokrát sa spolu stretneme na kurte, a preto by som bol nerád, aby bolo medzi nami nepríjemné napätie. Nemám nič zlé, čo by som mu mohol povedať.“
Ďalší cieľ – svetový trón
Roddick má v tenisovom svete svojich priaznivcov aj odporcov. Jedni kritizujú jeho štýl hry bum – bum, iní mu fandia, že si zlepšil medzihru a vie zaujať divákov výborným returnom či vybojovať fiftín po dlhej výmene. „Jeho hra je z 80 percent založená na servise,“ poznamenal pred daviscupovým zápasom v Bratislave náš reprezentant Dominik Hrbatý. Na pomalej antuke by servis nemal mať takú vysokú účinnosť, a to mala byť slovenská zbraň na hviezdneho Američana.
Po Davisovom pohári sa Roddick vráti do kolotoča turnajov a začne si plniť ďalší sen. Na Španiela Ferrera stráca v rebríčku Entry len 85 bodov a po slabších výsledkoch v minulej jeseni si teraz môže pripísať aktíva.
„Áno, chcem byť svetovou jednotkou a pritom sa neustále zlepšovať. Som hladný po ďalších víťazstvách,“ povedal 21–ročný Roddick.
FOTO – TASR/AFP
Jimmy Connors z USA o Roddickovi:
„Je veľký, silný, dobre sa pohybuje na dvorci. Má už dosť skúseností, vie vybojovať dôležité fiftíny. Je súťaživý typ, patrí mu tenisová budúcnosť.“
