Renáta Hiráková (s loptou) na olympiáde v Sydney v zápase s domácou Austráliou. FOTO - TASR
Renáta Hiráková má za sebou toľko šampionátov a veľkých zápasov ako vôbec máloktorá účastníčka gréckych majstrovstiev. Štartovala už na MS 1990 v Malajzii (Československo skončilo štvrté). Zažiarila na barcelonskej olympiáde 1992. Ihneď ju angažovalo španielske Vigo, odtiaľ prestúpila do slávneho francúzskeho Bourges. Z neho potom prišla do Ružomberka, kde pôsobila do roku 2000.
„Žiri“, čo je Hirákovej prezývka (na oslovenie krstným menom ani nezvykne reagovať), ktorú jej dal český tréner Miroslav Vondřička pre podobnosť s herečkou Annie Girardotovou, má na európske šampionáty protipólne spomienky. Najkrajšie a najhoršie. Ten úplne „naj“ do telefónu priam vyhŕkla: „Pamätám si ako dnes. Maca Kalistová ma našla sekundu pred koncom boja o bronz s Taliankami na európskom šampionáte v Perugii pod košom a ja som rozhodla o našich bronzových medailách (Slovenky vyhrali 68:67 - pozn. red.). Kiežby mali podobný záver aj tieto majstrovstvá.“
Košičanke sme pripomenuli, že o štyri roky získala so skvelou zostavou striebro a bola v All Stars tíme budapeštianskych ME: „Isteže som nezabudla, v tomto prípade išlo o celé účinkovanie, až na nešťastné finále s Litvou, v Perugii o eufóriu v zlomku sekundy. Také situácie sú úžasné. V Maďarsku sme hrali iste najkrajší basketbal zo všetkých družstiev. Aj sme mali najlepší tím, v ktorom som kedy hrala.“
Druhou stránkou Hirákovej európskych šampionátov je, že na ME 1995 v Brne sa v stretnutí so Španielkami vážne zranila. Do Poľska 1999 po ďalšej operácii kolena vôbec nešla. Teraz si stále doliečuje zranené rameno. „Nie je to úplne v poriadku, ale keď sa pustím do hry, na bolesť zabudnem. Môžem strieľať bez problémov, nemám zábrany ísť do súbojov.“
Hiráková favorizuje Rusky. „Nie je príjemné hrať hneď prvý zápas proti nim. Potrebujeme zohrať vyrovnaný zápas. Prehry v príprave nepôsobili dobre. Sebavedomie nám zdvihlo päťdesiatbodové víťazstvo nad Belgickom. Tento tím sa potrebuje uchytiť, veriť si. Časy sa zmenili, nepatríme k favoritkám, ale takých vlastne viac-menej niet. Okrem Rusiek vari ešte Češky. Každý každého môže zdolať. Neverila som vlastným očiam, ako na turnaji v Pyrgose domáce hráčky vyučovali hviezdne Francúzky. Najmä boj o tretiu priečku bude úplne otvorený.“
Najskúsenejšej slovenskej hráčke sme pripomenuli trénerovo predsavzatie o postupe na olympiádu. „Úplne s ním súhlasím. Preto sme tu. Máme síce menej ostrieľaný tím než v minulosti, ale každá z dievčat vie hrať veľmi disciplinovane so zmyslom pre kolektívny basketbal. Trochu viac sebadôvery, čo je vecou tréningov a spoločných debát, v ktorých mám právo a povinnosť poradiť, a bude to dobré.“
