Alena Kováčová (s loptou) v euroligovom stretnutí proti Valencii. FOTO - TASR
Popradčanku Alenu Kováčovú sme nechtiac zobudili pred večerným tréningom v amaliadskej hale. Rozospato hovorila: „Za živý svet si neviem zvyknúť, že som v izbe sama. Odkedy odišla Čiko (Daniela Číkošová sa v nedeľňajšom stretnutí s Belgickom zranila tak, že musela odcestovať domov - pozn. red.), som smutnejšia. Musím jej priniesť darček.“
Hovoriť o Alene, že je skúsená, je zvláštne. Má totiž dvadsaťštyri (nar. 10. novembra 1978). Hrala na troch európskych šampionátoch (striebro a dve štvrté miesta), majstrovstvách sveta, olympiáde. Získala dva klubové tituly majsterky kontinentu, v roku 1999 ju vyhlásili za najlepšiu hráčku víťazného Final Four Ružomberčaniek. Kováčová stihla byť (spolu so Žirkovou) aj strieborná na majstrovstvách Európy junioriek a bronzová na svetovom šampionáte tejto kategórie. Štyrikrát ju vyhlásili za najlepšiu basketbalistku Slovenska. Úspechov na dve kariéry. Na oslovenie kapitánka si zvykneme iste ľahko.
Na brnianskom šampionáte 1995 postavil v zraneniami decimovanom družstve tréner Matyáš proti Rumunsku šestnásťročnú dorastenku proti Rumunkám. Kováčová sa uchytila ihneď. Odchovankyňu popradského basketbalu (tréner Jozef Baran) vypiplala na pivotku európskej triedy Natália Hejková. Alenu dodnes neosloví inak ako „decko“. „Dieťa“ dospelo. „Uvedomujem si svoju kľúčovú úlohu. Opäť si zvykám na spoločnú súčinnosť so Žiri Hirákovou. Dobre nám to ide aj s Janou Lichnerovou. Pod košom môžeme byť silné,“ hovorila po novom hráčka Gambrinusu Brno.
Nad odpoveďou na otázkou, či bola príjemnejšia brnianska situácia, alebo dnešná, so zodpovednosťou kapitánky, Alena dlho rozmýšľala. „Tá prvá bola jednoduchšia. Pravda, ak sa darilo. Súčasná je pekná v inom. Mám rada pocit zodpovednosti, nevyhýbam sa zložitým situáciám. Pravda, nie som sama. Rovnakým typom je Žiri Hiráková, pravdaže Zuzka Žirková. Všetky tri rady rozhodujeme zápasy. Tentoraz to z našej strany bude šampionát o bojovnosti, disciplíne, taktickej vyspelosti, kolektívnom duchu. Čikovi odkazujem, že ten darček by mala byť medaila.“
