FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Na rozdiel od iných afér slovenskej politiky za posledné obdobie, odvolávanie šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša a ministra obrany Ivana Šimka mimoriadne zaujíma zahraničných diplomatov. Tieto dva posty sú totiž kľúčové a najcitlivejšie pred vstupom do NATO.
Premiérovi Dzurindovi okamžite telefonoval generálny tajomník aliancie George Robertson, Slovensko navštívil šéf bezpečnostného úradu NATO Wayne Rychak. S Mojžišom sa pred Dzurindovým pokusom o odvolanie stretol britský veľvyslanec Ric Todd aj americký RONALD WEISER, ktorý sa vzápätí rozprával aj so samotným premiérom. Preto sme ho požiadali o rozhovor.
Slovensku ostáva niekoľko mesiacov do vstupu do NATO. Predstavitelia aliancie Slovensko chvália v prístupovom procese, najmä v dôležitých oblastiach reformy armády a otázky ochrany utajovaných skutočností. Napriek tomu, práve v týchto dňoch premiér Mikuláš Dzurinda odvoláva zo svojich postov dvoch ľudí, ktorí tieto kľúčové procesy zastrešujú. Znepokojuje vás to?
„Áno. V otázke je obsiahnutá aj väčšina odpovede. Pre nás je to dôvod na pozorné sledovanie, pretože tieto oblasti sú kritické pre rozšírenie NATO a týkajú sa priamo Spojených štátov.“
Môžete byť konkrétnejší? Dá sa to vnímať ako negatívny signál?
„Nepoviem vám, ako veci vnímať. Hovorím len, že tieto oblasti sú pre nás dôležité. Ak skutočne nastanú zmeny vo vedení týchto inštitúcií, bude dôležité, akí noví ľudia prídu. Ale, samozrejme, aj strata kontinuity v tomto citlivom čase nás znepokojuje. Na druhej strane, vaša vláda a krajina má právo sama rozhodnúť, kto povedie tieto inštitúcie, my do toho nebudeme zasahovať.“
Americká ambasáda oficiálne vyjadrila svoju podporu súčasnému vedeniu Národného bezpečnostného úradu. Stále to platí?
„Som spokojný s prácou NBÚ.“
Šéf NBÚ Ján Mojžiš ale stratil dôveru premiéra Mikuláša Dzurindu. Prednedávnom ste sa s Dzurindom stretli. Vysvetlil vám svoje dôvody?
„Premiér mi jasne povedal svoju pozíciu.“
Presvedčil vás?
„O obsahu súkromných rozhovorov nebudem hovoriť.“
Ale váš názor na NBÚ sa po stretnutí s Dzurindom nezmenil?
„Po prvé, nikde som nepočul premiéra hovoriť o problémoch s NBÚ ako inštitúciou. On len stratil dôveru v jeho šéfa. Naša dôvera k NBÚ sa nezmenila. Veríme, že proces, ktorý prebieha v NBÚ, je presne taký, aký NATO očakáva.“
Prečo je vlastne pre NATO Národný bezpečnostný úrad taký dôležitý?
„Preveruje ľudí a firmy, čo sa majú stretávať s utajovanými skutočnosťami. Ak sa tajomstvá NATO a americkej vlády dostanú do zlých rúk, môže to napáchať veľa škody.“
Nie je potom niečo nezdravé na tom, že premiér chce odvolať šéfa takejto inštitúcie, hoci sú s jej prácou predstavitelia NATO spokojní?
„Je dôležité, aby proces preverovania pokračoval. Je množstvo ľudí, ktorých treba ešte preveriť a samozrejme, čím viac ľudí sa vám podarí do vstupu preveriť, tým bude hladší. Po druhé, stále treba prijať zákon o NBÚ, ktorý podporujú NATO aj Spojené štáty.“
Odvolávanie Jána Mojžiša vyústilo do pádu ministra obrany Ivana Šimka, čo je ďalší kľúčový post z hľadiska integrácie do NATO.
„Nebudem komentovať, čo sa ešte nestalo. V tejto chvíli nie je Šimko odvolaný (rozhovor sa konal v čase, keď premiér Dzurinda odovzdával prezidentovi žiadosť o odvolanie - poznámka redakcie). Je jasné, že premiér Dzurinda nesúhlasí s jeho podporou Mojžiša. To je vec slovenskej vlády. Ak bude odvolaný, samozrejme, nás bude zaujímať, kto príde po ňom a či bude schopný pokračovať v reforme armády a integrácii do NATO. To bude kľúčové pre Slovensko preto, aby v aliancii zohrávalo partnerskú úlohu.“
V tejto chvíli nemá Amerika alebo NATO žiaden problém s prácou ministra Šimka?
„Sme veľmi spokojní s prácou, ktorú minister Šimko vykonal v oblasti reformy armády a integrácie. Nevidel som žiadneho slovenského či zahraničného politika, ktorý by mal s prácou Šimka nejaký problém.“
Premiér teda odvoláva dvoch kľúčových ľudí v oblasti integrácie do NATO, o ktorých vie, že spojenci sú s ich prácou spokojní. Nemôže to znamenať akúsi zmenu Dzurindovej politiky voči NATO alebo Spojeným štátom?
„Svoj názor som povedal. Premiér a vláda vašej krajiny majú právo rozhodnúť, koho postavia do čela týchto inštitúcií. Premiér často vyjadroval, aj mne osobne, svoju podporu Amerike a dôležitosť slovenských-amerických vzťahov, čo si veľmi vážim. Jasne povedal, že urobí všetko potrebné, aby tento vzťah pokračoval.“
Napriek tomu, že žiadna z výmen prakticky ešte nenastala, sú už teraz určitými signálmi nestability. V tejto chvíli je zrejmé, že proces ratifikácie členstva v aliancii to neohrozí. Nebudú však mať negatívny dosah, keď sa Slovensko stane jej členom?
„Tú otázku nemôžem zodpovedať, pokiaľ tieto veci ešte nenastali. Ak aj zmeny skutočne nastanú, ešte nepoznáme pokračovanie. To sú vnútorné záležitosti vašej krajiny. Nechceme komentovať personálne zmeny.“
Niektoré udalosti, ktoré naznačujú nezdravé bezpečnostné prostredie, sa už stali. Napríklad premiér pred časom oznámil, že štát poškodzuje istá „skupinka ľudí“. Podľa našich informácií jeden z členov premiérovej „skupinky“ - podnikateľ Miloš Žiak - mal podľa premiéra očierňovať jeho samotného a ministra financií Ivana Mikloša priamo na americkej ambasáde.
„To nebudem komentovať. S pánom Žiakom som sa nikdy nestretol.“
Jednou z veľkých tém vzťahu Západu a Slovenska bola korupcia, pričom NATO, Spojené štáty aj Európska únia často kritizovali nedostatočný pokrok slovenských úradov v boji proti nej. Ako v tomto vidíte činnosť druhej Dzurindovej vlády od posledných volieb?
„Slovensko venovalo mnoho úsilia novým zákonom proti korupcii, a dokonca sa už začali nejaké stíhania, medzi inými aj známych ľudí. Dokončenie takýchto prípadov odsúdením ľudí pre korupciu by určite pomohlo, a uvítali by ho aj všetky ostatné krajiny, ktoré sa čoskoro majú stať vašimi partnermi.“
Napriek problémom sa slovensko-americké vzťahy charakterizujú ako dobré, najmä po podpore slovenskej vlády americkému ťaženiu v Iraku.
„Ak hovoríme o kvalite slovenskej účasti v Iraku, tak tá bola vynikajúca. Máte prvotriednych a skvele vycvičených vojakov, ktorí robia svoju prácu dobre.“
Vo svojom nedávnom prejave prezident Bush požiadal medzinárodné spoločenstvo o vyslanie ďalších jednotiek do Iraku. Týka sa táto žiadosť aj Slovenska?
„Dosiaľ neevidujem žiadnu požiadavku o ďalšie jednotky smerom k Slovensku.“
A ak by Slovensko samo ponúklo takúto pomoc?
„Pokiaľ Slovensko ponúkne akúkoľvek ďalšiu pomoc, bude predmetom hodnotenia. Ak by sa tak stalo, a ponúkaná pomoc by smerovala k cieľu, ktorým je stabilizovanie a demokratizácia pomerov v Iraku, som presvedčený, že ponuku by sme privítali.“
V tejto súvislosti sa spomínala aj ekonomická účasť Slovenska na obnove Iraku. Myslíte, že boli využité všetky ponúkané šance?
„Pokúsim sa dať to do kontextu: nová, výdatná investícia nejakej americkej, alebo inej zahraničnej firmy bude mať pozitívnejší efekt než celý prípadný prospech zo spoluúčasti na obnove Iraku. Treba si tiež uvedomiť, že v Iraku súťažia vaše firmy s firmami zo všetkých ostatných členských štátov aliancie, a tiež mimo nej. A to nie je ľahká konkurencia.“
Nestretli ste sa na Slovensku s prejavmi antiamerikanizmu, ktorý bol počas vojny cítiť vo viacerých krajinách v Európe? U nás napríklad prechodne poklesla podpora vstupu do NATO.
„Antiamerikanizmus nie, zachytil som len protivojnové nálady. Každý má právo na názor na vojnu. Väčšina Američanov je toho názoru, že vojna bola opodstatnená. Čo sa týka podpory pre NATO, ľudia na Slovensku úplne nepochopili túto záležitosť.“
Nepochopili?
„Tí, ktorí prestali podporovať vstup do aliancie, si možno mysleli, že ide o operáciu NATO. V skutočnosti po vstupe Slovenska do NATO bude mať vaša krajina rovnaký hlas ako Spojené štáty a iné krajiny. Každý hlas proti bude znamenať, že aliancia nezačne žiadnu operáciu. Je to čistá demokracia.“ PETER JAVŮREK
MICHAL FRIŠ
