mali v drvivej väčšine zvierací či ľudský pohon.
Prvým neživým, jednostopým, dopravným prostriedkom s ľudským pohonom sa stala na začiatku 19. storočia tzv. draisina pomenovaná podľa svojho vynálezcu Nemca K. L. Draisa. Obkročmo sediacemu jazdcovi poskytla len málo výhod či pohodlia - bolo treba odrážať sa nohami od zeme. Postupne sa pridali šľapacie pedále a namiesto drevenej, oceľová konštrukcia. V roku 1888 anglický lekár J. B. Dunlop v snahe ochrániť zdravie svojho syna, namontoval na rám kolesa dookola zlepenú hadicu naplnenú vzduchom. Ten istý Dunlop neskôr založil spoločnosť Dunlop Pneumatic Tyre Co Ltd., ktorej vynálezy rýchle posunuli princíp fungovania pneumatiky vpred. Vynálezci a konštruktéri sa najrôznejšími spôsobmi snažili vylepšovať šľapací mechanizmus prvých bicyklov, ktoré sa stali hromadne vyrábanými ľudovými vozidlami. Bicykel priviedol technikov k myšlienke, pokúsiť sa nahradiť ľudskú silu hnacím motorom.
Kto bol prvý?
Motorového pohonu sa bicykel dočkal v Nemecku zásluhou Gottlieba Daimlera a do ulíc po prvý krát vyrazil 10. 11. 1886. V tom čase Daimler pracoval ako kon- štruktér u Nikolausa Otta, ktorý vyvinul spaľovací motor so štvortaktným tzv. Ottovým cyklom. Jeho najbližším spolupracovníkom bol Wilhelm Maybach a spolu zhotovili v roku 1886 prvé štvorkolesové vozidlo poháňané spaľovacím motorom. V tom istom roku Carl Benz, bývalý konštruktér Ottovho podniku namontoval štvortakt do trojkolesového vozidla. Zaslúžene všetkých štyroch môžeme nazývať otcami automobilizmu.
Dnes sú tieto najstaršie „pionierske“ vozidlá podľa svetových múzeí či súkromných zberateľov najviac cenené. Vozidlá, ktorých výroba sa masovo rozbehla na celom svete v období do konca prvej svetovej vojny sa označujú kategóriou veteráni. V tomto období sa o rozvoj automobilizmu najviac pričinili Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko. O tom ako vyrábať lacné a prístupné automobily presvedčilo celý svet USA.
Najrýchlejší a najsúťaživejší vo Francúzsku
Francúzi dokázali rozbehnúť najrozsiahlejšiu automobilovú výrobu. Práve francúzska továreň Panhard &Levassor vyrábajúca autá s Daimlerovými motormi mala najväčšiu zásluhu na ich rýchlom technickom rozvoji. Nikde inde sa v tom čase neusporadúvalo toľko automobilových súťaží ako vo Francúzsku. V roku 1895 usporiadali prvé skutočné preteky automobilov z Paríža do Bordeaux a späť. Medzi pretekármi štartoval aj André Michelin, ktorého vozidlo malo na rozdiel od ostatných na kolesách pneumatiky, vyrábané rodinnou firmou. Preteky napokon vyhral E. Levassor na Panharde, ďalšie miesta obsadili vozidlá z továrne Armanda Peugeota, ktorý zahájil sériovú výrobu už v roku 1897.
História áut značky Renault sa začala v roku 1898, keď 21-ročný Louis Renault svojím praktickým prístupom vyrobil svoj prvý automobil. Na základe jeho obrovského úspechu si spolu s bratom Marcelom založili spoločnosť na výrobu automobilov. Prvé Renaulty stáli so svojimi kompaktnými a veľmi výkonnými automobilmi na čele rýchleho vývoja značného počtu modelov. Boli postavené v modernom duchu, ľahké a živé s odpruženými kolesami, mali vzduchom chladený motor a na rozdiel od ostatných mali namiesto páky riadidlá, od roku 1901 nahradené volantom.
Názov Mercedes podľa mena dcéry
Najvýznamnejšie preteky sveta boli v tom čase na trati Paríž - Viedeň, ktorých trať merala 965 km. V roku 1902 zvíťazil Marcel Renault priemernou rýchlosťou 62,5 km/h. Na 2. mieste v kategórii ťažkých vozidiel skončil Mercedes, ktorý navrhol Wilhelm Maybach. Hoci sa to všetko začalo v Nemecku, v počiatkoch nevedeli nemeckí konštruktéri využiť možnosti, ktoré motoristický priemysel ponúkal. V prípade Daimlera išlo o prvý model klasického robusného automobilu od smrti zakladateľa spoločnosti G. Daimlera. Pomenovanie Mercedes dostal podľa dcéry Emila Jellineka zástupcu firmy Daimler vo Francúzsku. Už od začiatku boli Mercedesy známe svojou spoľahlivosťou. Napríklad pred pretekami o Gordon - Bennetov pohár roku 1903 zhorela garáž so všetkými závodnými Mercedesmi. Zúfalí pretekári vyrazili na trať s bežnými cestnými autami, na ktorých na pretek prišli a napriek tomu pretek vyhrali. Kým Daimler predával hlavne bohatým motoristom, rok 1902 bol rokom založenia inej nemeckej automobilky. Adam Opel si založil firmu, ktorá sa venovala najmä výrobe lacnejších modelov, ktorej predpokladom bola pásová výroba. Novinkou oplových modelov bola napríklad sklápacia strecha.
V roku 1899 založili Giovanni Agnelli so skupinou šľachticov nad- šených automobilovým športom spoločnosť Fabrica Italiana di Automobili Torino (FIAT). Ich snaha urobiť Taliansko nezávislým na cudzom priemysle bola ovenčená úspechmi. V roku 1910 sa so svojím modelom Zero významne presadili na trhu menších a lacnej- ších vozidiel.
Američania najrýchlejší
Výroba áut ale najrýchlejšie rástla v USA, pretože tu mnohí podnikatelia verili v budúcnosť automobilového priemyslu. Jed-ným z nich bol Henry Ford. Svoje autá propagoval účasťou na automobilových pretekoch a prekonávaním rýchlostných rekordov. Automobilom z firmy Ford Motor Comp. tým rástla
dobrá povesť. Svoje modely označoval písmenami v abecednom poradí. Pri modeloch B zaviedol veľkorysú servisnú službu zákazníkom. Vozidlá už vyrábal na bežiacom páse, zriadil vlastné sklárne, vyrábal oceľový plech, takže výrobu značne zracionalizoval, čo znížilo cenu modelov. Výsledok je fascinujúci: do roku 1927 opustilo pásy Fordovej továrne 15 miliónov áut. Jeho konkurenti sa spojili do General Motors Corp. Jej hlavnými piliermi boli F. Olds - oldsmobile, H. Lelend - cadillac a L. Chevrolet.
Ročná produkcia obidvoch konkurentov po prvej svetovej vojne dosiahla 5 miliónov kusov áut, čo bolo viac ako celková výroba vo všetkých ostatných krajinách sveta.
V rokoch 1919-25 konštruktér W.P.Chrysler začal vyrábať autá s hydraulicky ovládanými brzdami, mäkšími pružinami, balónovými pneumatikami a inými vylepšeniami jazdných vlastností. Tieto úspechy viedli k založeniu tretieho najväčšieho amerického koncernu.
Ani Briti nelenili
Britský automobilový priemysel sa po pomalom štarte začal rozbiehať viacerými smermi. Britskí inžinieri sa snažili nenapodobovať francúzske automobily, čoho výsledkom boli prepychové modely pre anglický kráľovský dvor od spoločnosti Daimler. Konštruktér a elektrotechnik F. H. Royce známy svojím vycibreným vkusom a automobilový pretekár Ch. Rolls prišli s autom, ktorého motor bol pres- ný a tichý ako hodinky v elegantnej postriebrenej karosérii. Úroveň výroby týchto áut bola nezvyčajne vysoká. Wiliam Morris, jeden z najväčších sociálnych dobrodincov svojej doby bol už od začiatku výroby v roku 1912 mimoriadne úspešný predajca. Do roku 1926 jazdilo v Anglicku a inde viac ako 150 tisíc vozov Morris Bullnose.
Ďalší úspešný konštruktér H.Austin založil v roku 1905 Austin Motor Comp. Svoju výrobu upriamil na skromnejšiu časť trhu. So svojím dvojsedadlovým jedno- valcovým Austin Seven zahájil vo Veľkej Británii éru jednoduchých a lacných automobilov.
Obľúbené veterán kluby
Automobil ako prostriedok osobnej dopravy vari najviac ovplyvnil život človeka než ktorýkoľvek iný ľudský vynález. Najskôr bol len akousi hračkou bohatých, postupne s rozvojom jeho hromadnej výroby sa stal bežným pre väčšinu rodín.
Získava neustále nových priaznivcov, ale nie iba súčasnými modernými modelmi na vysokej technickej úrovni
21. storočia. Obdivovatelia technickej vyspelosti áut od ich vzniku na prelome minulého storočia sa združujú vo veterán kluboch. Pre svojich členov organizujú cestné preteky či prehliadky. Sprevádzajú ich rady nadšených ľudí lemujúcich cesty, ktorí pri pohľade na staré, nostalgiou zašlých čias zaváňajúce mašiny nadšene mávajú a povzbudzujú. Zážitky z detstva tvoria pravdepodobne základ budúcej zberateľskej vášne a záujmu o obnovu starých automobilov.
Nakoľko po rozdelení spoločnej republiky nebol na Slovensku žiaden vrcholný orgán združujúci týchto nadšencov, bolo treba založiť organizáciu uznávanú aj zahraničným medzinárodným združením zberateľov veteránov (F.I.V.A.). Zberatelia starých vozidiel sú na Slovensku združení v Asociácii historických vozidiel (AHV) a Združení zberateľov historických vozidiel (ZZHV SR). Dohromady združujú asi 1700 ľudí v kluboch na celom Slovensku, prevádzkujú 4 múzeá dopravy v Bratislave, Nitre, Mlynici a v Košiciach.
Kto sa môže stať členom?
Členom sa môže stať záujemca s vozidlom starším ako 25 rokov. Snahou členov týchto združení je uchovávanie a predvádzanie vozidiel. Pri pretekoch sa do hodnotenia berie do úvahy napríklad kvalita renovácie vozidla, dobové oblečenie, či schopnosť prejsť daný úsek trate stabilnou rýchlosťou za určitý časový interval. Vyhodnocuje sa najkrajšie, najelegantnejšie, najspoľahlivejšie, či najstaršie vozidlo.
A aké sú výhody členov týchto združení? Pri automobile staršom ako 25 rokov vydáva technická komisia pri klube certifikát historického vozidla, na základe ktorého majiteľ nemusí za jeho poistenie platiť plnú sumu zo zákonného poistenia, ale iba 3/12 z celkovej
sumy. Dostáva špeciálnu značku opráv- ňujúcu k jazde napriek tomu, že nezodpovedá súčasným normám. Treba ale povedať, že renovácia a údržba veteránov neoddeliteľne spojená s týmto hobby ide poriadne hlboko do vrecka každého zberateľa. A odmenou býva radosť z jazdy a stretnutí na veteránskych podujatiach. Niektorí majetnejší zberatelia vozidiel sa ľahko vyrovnajú s vysokými nákladmi vynakladanými na obnovu, údržbu či garážovanie veteránov a druhou skupinkou sú technicky zruční nadšenci svojpomocne sa venujúci úprave veteránov.
Pekná história „500 km po Slovensku“
ZZHV SR sa stalo predstaviteľom Slovenska vo F.I.V.A. a preto sa snaží prilákať na svoje podujatia čo najviac zberateľov zo zahraničia. V súčasnosti najdlhšiu históriu píšu preteky „500 km po Slovensku“ ktoré v tomto roku štartovali 18.-22. júna spred Prezidentského paláca v Bratislave. Prvých 17 ročníkov organizoval najstarší klub zberateľov historických vozidiel Veteran Car Club Bratislava-Rusovce. Svojou účasťou tento ročník poctili posádky zo 17 krajín s dominantným postavením vo svete automobilového priemyslu. Len vozidiel s rokom výroby do 1939 sme mohli vidieť 77. Medzi nimi unikátnu kočiarovú repliku na plynový pohon Vis a Vis z roku 1888 s 3-člennou posádkou. Zo 100 posádok, ktoré tu štartovali malo silné zastúpenie Anglicko či Francúzsko, ktoré je aj pre našich zberateľov akousi základňou pri hľadaní vysnívaného veterána. Mnoho zberateľov oslovili veteráni slávnych amerických automobiliek, a tak aj na slovenských podujatiach môžeme vidieť napríklad luxusný Cadilac 16V z roku 1930 - vozidlo amerických hviezd šoubiznisu. Podujatia historických vozidiel sa tešia všeobecnej obľube či už u organizátorov, zúčastnených alebo širokej verejnosti. Napokon, aj z toho najmodernejšieho auta či motocyklu sa raz stane deduško veterán a keď stretne nadšenca, bude mať šťastie a stane sa nesmrteľným…
Beata Plachá
