V prvej skupine sa ocitol dolár, Dow Jones aj európske akciové indexy, a namiesto toho sa peniaze vrhli do zlata, drahých kovov, ropy a niekoľkých bezpečných cenných papierov.
Pád
Bezprostredne po správach o útokoch na Svetové obchodné centrum padol dolár. Oproti euru stratil takmer okamžite dva centy, čo zodpovedá približne dvom percentám. Oznámenie, že burza na Wall Street zostane zatvorená, prišlo súčasne s novými informáciami, ktoré potvrdzovali teroristický charakter útoku.
V reakcii na to sa začali prepadávať ostatné burzové centrá sveta, na ktorých sa obchodujú americké akcie, alebo kde sú medzi hráčmi americké a nadnárodné investorské skupiny. Nemecký burzový index DAX stratil takmer deväť percent, japonský Nikkey 6,6 percenta, straty zasiahli rozvíjajúce sa ekonomiky v Južnej Amerike, Ázii aj v strednej a východnej Európe.
Dôvodom spoločného pádu všetkých búrz boli technické problémy a previazanosť biznisu. Na frankfurtskej burze obchodujú aj americké firmy a aj s americkými akciami. Rovnako je to v Tokiu, Londýne, Kuala Lumpure či Hongkongu.
Firmy so sídlom v New Yorku stratili spojenie a ostatní investori sa zbavovali amerických akcií. Burza v Hongkongu pozastavila obchodovanie s cennými papiermi Microsoftu, Dellu, Compaqu či Cisco Systems. „Jedine americké vládne bondy nestratili na cene,“ hovorí díler ING Bank Branislav Matušek. „Krízy prospievajú štátnym dlhopisom. Vláda je aj v takejto situácii najbezpečnejší veriteľ,“ vysvetľuje.
Úplne opačne sa pohli ceny hmotných investičných aktív. Zlato či drahé kovy sa vyhýbajú finančným krízam a v hektických časoch sú obľúbenou alternatívou akcií. Cena zlata vyskočila z 270 na 286 dolárov za trójsku uncu. Podobne na tom bola ropa. Obavy, že autor útokov pochádza z oblasti Blízkeho východu, vyvolali strach o bezpečnosť ropovodov. Jeden barel zdražel v priebehu niekoľkých minút z 27,5 na 31 dolárov.
Globálny prepad, ktorý zažil svet 11. septembra, prekonal dlhodobé rekordy v percentuálnych stratách burzových indexov. Svojím geografickým a odvetvovým záberom však bol najväčší v histórii.
Zotavenie
Hektickú reakciu finančných trhov vystriedalo včera vytriezvenie. Americká centrálna banka (Fed) požiadala európske trhy, aby obmedzili obchodovanie s americkým dolárom, Wall Street zostal opäť zatvorený, európske burzy odložili začiatok obchodovania – celý svet sa zjednotil v snahe o upokojenie situácie.
Prerušením obchodovania s akciami sa zastavil prepad burzových indexov. Časť akcií sa dokonca posilnila. „Profitovali na tom akcie zbrojárskych firiem, rafinérií či farmaceutických spoločností,“ povedal Matušek.
Svoje straty v priebehu včerajška skorigoval aj americký dolár. Z dvojcentového mínusu už polovicu získal späť. Ceny ropy už ráno klesli na 29 dolárov za barel.
Európska centrálna banka dodala bankovému sektoru 70 miliárd eúr v snahe predísť problémom s likviditou. Hoci trh nepociťoval životnú potrebu takéhoto kroku, díleri a makléri si to vyložili ako gesto dobrej vôle. Šéf ECB Wim Duisenberg vysvetlil, že banka zasiahla po tom, ako trhové úrokové sadzby prekročili 5,15 percenta. Ponúknutý balík peňazí požičiavala ECB za pevnú sadzbu 4,25 percenta, čo rastúcu cenu peňazí zastavilo.
Devízové trhy, charakteristické najrýchlejšími reakciami na akékoľvek dianie, ostali včera pokojné. Díleri hovoria o finančnej solidarite. „Banky odkladajú transakcie, ktoré môžu odložiť, a vôbec sa nerobia špekulačné obchody,“ opísal situáciu díler Slovenskej sporiteľne Dušan Svitek. „Díleri majú odporúčanie, aby svoje aktivity obmedzili na minimum. Realizujú sa len nevyhnutné operácie pre veľkých klientov bánk,“ dopĺňa Matušek.
Budúcnosť
Krátkodobý vývoj na finančných trhoch závisí od najbližších politických udalostí. Finančná kríza sa môže prehĺbiť, ak vznikne konflikt na Blízkom východe alebo sa začnú iné vojenské akcie. Naopak, zotavovanie môže podporiť jedine politický pokoj.
Skeptickí analytici sa obávajú, že teroristická akcia a jej priame škody môžu prehĺbiť krízu svetového hospodárstva. Veľa bude závisieť od postoja amerických spotrebiteľov. Ich dopyt po tovaroch a službách sa totiž v posledných mesiacoch stal hlavným ťahúňom oslabeného amerického hospodárstva a tento efekt by mohol pominúť, keby dôvera Američanov v americkú ekonomiku po útokoch výrazne klesla. V takom prípade by doláru hrozil dlhodobý pád. Oslabenie kurzov akcií by zase mohlo utlmiť investičnú aktivitu s dosahom na celý rast hospodárstva.
Najväčšie straty predpokladajú analytici v najviac zasiahnutých sektoroch – poisťovacom a bankovom. „Veľké poisťovne pravdepodobne nemali vo svojej stratégii zahrnuté také obrovské riziko,“ predpokladá analytik Istrobanky Marek Senkovič. Podľa predbežných odhadov bude teroristický útok stáť poisťovne na vyplatenom poistnom desiatky miliárd dolárov.
Medzi obavami o budúcnosť ekonomiky existujú aj optimistickejšie scenáre. „Každý zasiahnutý krízou, musí povstať z popola,“ tvrdí Senkovič a upozornil na príklad rýchlo sa rozvíjajúceho Nemecka zničeného 2. svetovou vojnou. Podľa Senkoviča bude musieť Amerika investovať obrovské sumy do obnovy zničenej infraštruktúry, bezpečnosti a obrany. „Hoci pôjde o veľké štátne investície, podporia aj súkromný sektor,“ doplnil.
Najrizikovejšou komoditou ostáva ropa. Hoci vyhlásenia o dostatku zásob v USA a pokračujúcich dodávkach z krajín OPEC jej cenu znížili, pretrvávajúca neistota pravdepodobne nedovolí ďalší pokles na úroveň spred čierneho utorka.
Predpoklad pokojného doriešenia krízy dáva šancu optimistickým víziám. Tie počítajú s tým, že Amerika sa v priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov zotaví a dolár aj Dow Jones sa začnú správať štandardne, v závislosti od vývoja fundamentálnych ukazovateľov americkej ekonomiky. Tie však ani pred zrútením newyorských dvojičiek neboli nijako optimistické.
JURAJ JAVORSKÝ
