v film v nia. Americká mu prisúdila nomináciu na Oscara v kategórii neanglicky nahovorený film, česká zase šesť nominácií na Českého leva.

„Bola to dlhá noc, ktorá videla brieždenie,“ povedal včera dopoludnia pre SME Jan Hřebejk. „Úspechy bolo treba osláviť. Davidovi Ondříčkovi, ktorý dostal za film Samotáři najviac, desať nominácii na Českého leva, som povedal, že ja ani keď svoje nominácie spojím, na neho nedosiahnem. On mi zase odpovedal, že dve by prepustil v prospech jedného Oscara. No a tak sme sa nominovali až do rána.“

Tridsaťtriročný Hřebejk potom odovzdal telefón scenáristovi filmu Petrovi Jarchovskému, ktorý sa zúčastňoval na ranných dozvukoch osláv. „S Honzom sme spolupracovali už na Šakalích létach i Pelíškoch. A tak sme sa aj do tretice rozhodli si pomáhať. Spolupráca? Zatiaľ to ide, ale asi by sme si mali dať pohov. Dali sme si zaväzok, že ak nezískame Oscara, nebudeme nič nové vymýšľať.“

Csongor Kassai: Všetko bolo naj

Popri Anne Šiškovej, ktorá za svoju postavu získala nomináciu na Českého leva, a Martinovi Hubovi obsadil režisér vo filme aj ďalšieho slovenského herca Csongora Kassaia. Zveril mu postavu židovského mládenca skrývajúceho sa u svojich susedov. „Úspechom bol už fakt, že som sa dostal do českého filmu,“ povedal pre SME Csongor Kassai, člen Radošinského naivného divadla.

„Spolupráca s Janom Hřebejkom bola zážitkom, ktorý vo mne dodnes rezonuje. Všetko bolo naj. Režisér nám ponúkol dostatok priestoru na to, aby sme mohli tvoriť. Bola to až neskutočná sloboda, s ktorou som sa zatiaľ nestretol.“

Dvadsaťosemročný Csongor Kassai účinkoval v Šulíkovej Krajinke, v debute Vladimíra Adáska Hana a jej bratia, ale aj v pripravovanom filme Evy Borušovičovej Vadí nevadí. Film Musíme si pomáhať však považuje za svoj doterajší herecký vrchol.

„Mojimi hereckými partnermi boli Bolek Polívka a Anka Šišková. S Ankou som už spolupracoval v divadle Astorka, no s Bolkom Polívkom som zažil prvú skúsenosť. Hoci sme spolu mali len niekoľko scén, zistil som, že je to veľký profesionál a výnimočný herec. Musíme si pomáhať je komorný príbeh, pri ktorom bola veľká intimita pri práci. A to mi vyhovovalo. Keby prišla podobná príležitosť, určite by som nezaváhal.“

S vylúčením diváckeho kalkulu

Informácia o tom, že film Musíme si pomáhať bol nominovaný na Oscara, zastihla jeho producenta Ondřeja Trojana na lyžovačke v Alpách.

„Dozvedel som sa to telefonicky. Nebol som schopný zliezť zjazdovku, pretože neustále volali gratulanti a prichádzali textové správy,“ povedal Trojan pre Český rozhlas. Zároveň odmietol špekulácie o tom, že film bol zámerne nakrútený tak, aby zaujal amerických divákov.

V rovnakom duchu zneli aj Hřebejkove slová. „Film sa robí pre ľudí a som rád, keď sa Pelíšky pred dvoma rokmi stali najnavštevovanejším filmom. Nikdy však nerobím film tak, aby som kalkuloval s čo najväčšou diváckou návštevnosťou. A už vôbec som nenakrúcal film Musíme si pomáhať preto, aby sa zapáčil americkým akademikom. Do nakrúcania idem so svojimi spolupracovníkmi vždy s tým, aby to bol film, za ktorý by sme sa nehanbili. A čo bude v najbližších dňoch? Až do 25. marca sa všetko bude točiť okolo Oscarov. No a potom uvidíme.“