Radosť z výsledkov mali odporcovia eura. Napríklad Maud Olofssonová, ktorá bola jedným z lídrov eurospektikov. FOTO – ČTK/AP
Zo Švédska sa šíri vražedné ticho: najskôr neznámy muž skutočne zabil ministerku zahraničia Annu Lindhovú a potom voliči povedali euru nie. Zabili tak nádej vlády, že krajina sa pripojí k spoločnej mene, a tajné sny Európskej únie, že práve Štokholm dodá únii novú silu. Brusel totiž už dlhší čas pozoruje chlad proti ďalšiemu rozširovaniu a zjednocovaniu Európy.
Švédi povedali nie euru jasnejšie než sa po vražde Anny Lindhovej čakalo. Ešte pred týždňom mali odporcovia spoločnej meny desaťpercentný náskok. Po útoku na ministerku sa však zdalo, že ľudia zareagujú emotívne a podporia myšlienky, za ktoré sa Lindhová tak výrazne angažovala.
Posledné prieskumy pred referendom hovorili o vyrovnanom súboji. Preto sú konečné výsledky prekvapením: proti euru bolo takmer o 15 percent Švédov viac ako za. Euro odmietlo až 56 percent voličov, podporilo ho len 42.
Analytici sa aspoň v jednej veci nemýlili: hlasovať prišlo skutočne veľa ľudí (81 percent). Je však otázne, či to je výsledok občianskeho precitnutia po vražde Lindhovej, alebo len dôkaz, že Švédi euro považujú za dôležité a jednoducho chceli povedať, čo si myslia. Hlasovať totiž prišlo menej ľudí ako pri prvom referende o eure pred deviatimi rokmi. Vtedy rozhodovalo až 83 percent voličov.
Vo Švédsku volili skoro všetci. FOTO – ČTK/AP
Švédsky premiér Göran Persson najskôr prišiel o najbližšiu spojenkyňu a priateľku a teraz aj prehral politický boj, v ktorom stáli na jednej strane. Jeho krajania mu poslali odkaz, že viac Európy nechcú, a on preto pravdepodobne splní predreferendové sľuby a ďalšie hlasovanie nevypíše skôr ako o desať rokov.
Napriek tomu sa nezdá, že by sa vo Švédsku rozbiehala vládna kríza. Bráni jej asi aj to, že krajina sa rozdelila tak dokonale, že teraz nie je celkom jasné, kto kde stojí. Proti euru napríklad hlasovalo aj päť ministrov z Perssonovej sociálnodemokratickej vlády.
Persson, intelektuáli a elity, ktoré bojovali za euro, v pietnom tichu prijali výsledok. Akurát opakujú, že Švédi na svoje rozhodnutie doplatia: zostanú ostrovom uprostred europevniny, vyčlenili sa mimo základného prúdu v únii a stratia tak vplyv na rozhodovanie o európskej aj vlastnej budúcnosti.
Švédi, ktorí povedali nie, oponujú: Nepotrebujeme Brusel, Švédsko je objektívne čo do kvality života jednou z najlepších krajín na svete a hlavne – nestratíme ani ekonomicky. Štyri z piatich krajín, ktoré sú našimi najsilnejšími ekonomickými partnermi, sú mimo eurozóny: USA, Británia, Dánsko a Nórsko.
Európska únia sa tvári, že Švédi poškodili sami sebe. Predseda Európskej komisie Romano Prodi povedal, že jednoznačne stratia vplyv v únii. Finančný komisár Pedro Solbes už dokonca ukázal aj prvý príklad: Švédi nesedia a po referende ani nebudú sedieť v skupine európskych ministrov financií a práve táto skupina rozhoduje o základnom smerovaní únie.
Oficiálne sa teda Európa tvári, že Švédi sa rozhodli a teraz si to odskáču. Na chodbách počuť aj iné reakcie. Mnohí v únii chápu, že Švédi len celkom jasne povedali to, čo cítiť takmer z celej Európy: slabnúce nadšenie. V čase sporov Nemecka a Francúzska s menšími členmi, v čase sporov s Amerikou a niekoľko mesiacov pred veľkým rozšírením klesá presvedčenie Európanov, že takáto únia je tá pravá. Nič na tom nezmenilo ani jednoznačne proeurópske referendum v Estónsku.
Európa odkazuje Švédom, že v únii stratia páky. Po víkende sa však zdá, že oni o ne vôbec nestoja. Pravdepodobne ich budú nasledovať aj Dáni, ktorí euru už pred tromi rokmi povedali nie a potom aj Briti, ktorých sa premiér Tony Blair bojí opýtať.
