Pred desiatimi rokmi podpísal premiér Izraela Jicchak Rabin a šéf Organizácie za oslobodenie Palestíny Jásir Arafat tzv. Dohodu z Osla I. Znamenala vytvorenie palestínskej autonómie, stiahnutie izraelskej armády z Gazy a Západného brehu a uznanie práva Izraela na existenciu.
Neriešila sporné otázky izraelsko - palestínskych vzťahov: štatút Jeruzalema, právo utečencov na návrat, hranice, židovské osady a rozdelenie kompetencií v rámci bezpečnosti. Moment zlomu nastal po smrti Jicchaka Rabina v roku 1995 a palestínskom pokuse o vyhlásenie vlastného štátu, hoci zmluva to nepredpokladala.
V roku 2000 sa proces z Osla pokúsil márne oživiť Bill Clinton.
Hlavní aktéri dohody z Osla:
Traja z nich - Arafat, Rabin a Peres dostali za jej podpis Nobelovu cenu mieru. Dnes sa diskutuje, že Arafatovi by ju mali odobrať.
Jicchak Rabin - v roku 1995 ho na predvolebnom mítingu zavraždil židovský extrémista, v posledných rozhovoroch naznačoval, že je sklamaný z vývoja mieru, hlavne z postoja Jásira Arafata
Jásir Arafat - dohody z Osla mu umožnili návrat na palestínske územia, stal sa levom politických salónov, neskôr jeho prestíž a dôveryhodnosť upadala, teraz sedí v Ramalláhu a čaká, ako o ňom rozhodne Izrael
Šimon Peres - po smrti Rabina začala hasnúť aj jeho hviezda, prevzal jeho funkciu premiéra a šéfa labouristov, slúžil v rôznych vládach do roku 2001, teraz sa pokúša vrátiť labouristov na politickú scénu
Bill Clinton - podobne ako mnohí americkí prezidenti sa snažil urovnať blízkovýchodný spor, napriek tomu, že sa do riskantnej témy pustil s vervou, pretože vedel, že už nemôže stratiť hlasy voličov, nepodarilo sa. Od roku 2000 je prezidentom na dôchodku. (mik)
