Zabrať dajú každému, ale kto sa na ne príde pozrieť, neľutuje. Hlavným adresátom podujatia je dieťa. Za každou nakreslenou postavičkou však stojí dospelý. „Na Bienále sa môže prihlásiť akýkoľvek ilustrátor. Jedinou podmienkou je, aby bola súťažná ilustrácia publikovaná v detskej knižke,“ hovorí generálny komisár BIB Dušan Roll. „Detská kniha sa ilustruje s veľkou zodpovednosťou. Ak sa deťom vnucuje niečo, čo by ich mohlo pomýliť, môže sa stať, že ich to negatívne ovplyvní.“
Podľa štatútu z roku 1965 porota hodnotí iba ilustráciu, jej vzťah ku knihe je druhoradý. Kvalitatívne ani technické obmedzenia neexistujú.
„Na ilustrácie sa treba pozerať aj vo vzťahu ku krajinám, v ktorých vznikajú. V rozvinutých štátoch vysoké umelecké školy svojich študentov pripravujú. Niektoré krajiny vydávajú zase svoje knihy veľmi skromne a ilustrátori nemajú veľa možností presadiť sa vo svete. Tých sa usilujeme podporovať,“ hovorí Dušan Roll.
Detská porota má iný vkus
Mnohí si myslia, že úlohou ilustrátora je iba mechanické maľovanie obrázkov. „Nie je to tak, text treba pretlmočiť. A to pre ilustrátora znamená rozprávať príbeh cez seba, tak, ako ho cíti a čo si o ňom myslí,“ hovorí Dušan Kállay, ktorý bol aj členom tohtoročnej medzinárodnej poroty. Pripúšťa však, že deťom sa môžu páčiť úplne iné obrázky ako dospelým. „Na BIB-e existuje aj detská porota, ktorá vyberie vždy niečo iného ako tá veľká.“ Tento rok desaťčlenná detská porota ešte nezasadla, rozhodnúť má na budúci týždeň.
Počítačová technika
Podľa Kállaya je dnes asi najproblémovejším miestom detskej ilustrácie silný počítačový trend. „Umelecká kvalita takýchto obrázkov je rôzna. Počítačovej technike pri ilustrácii dlho chýbala prirodzená nedokonalosť. Preto sa museli vymyslieť programy, ktorými sa do kresby vedome vnášali deformácie. Dnes však vďaka tejto technike vznikajú perfektné veci.“
Pôvod sa nedá premaľovať
Výrazové prostriedky v knihe sú spojené nielen s jej obsahom, ale aj s miestnou kultúrou a tradičnou literatúrou. Každá má svoju atmosféru, farby aj svojich typických hrdinov. Pre obrázky z krajín Južnej Ameriky je typická veľká pestrosť a farebnosť. Exotika dýcha aj z afrických a ázijských ilustrácií. Na prvý pohľad možno odhaliť aj japonské obrázky. A napríklad od severských rozprávok si len ťažko odmyslíme labute či škriatkov.
Ocenenia na Bienále ilustrácií Bratislava 2003Grand Prix: IKU DEKUNE (Japonsko)
Zlaté jablko: ISOL MISENTA (Argentína); MICHAEL DUDOK DE WIT (Holandsko); VICTORIA FORMINA (Rusko); ARMIN GREDER (Švajčiarsko); CHIARA CARRER (Taliansko)
Plaketa: CARLL CNEUT (Belgicko); ANDREA PETRLIK HUSEINOVIČ (Chorvátsko); HAFEZ MIR AFTABI (Irán); PIET GROBLER (Južná Afrika); ANTONIO ACEBAL (Španielsko)
Čestné uznanie vydavateľstvu: OMSCA - 1, Tirana (Albánsko); KATHA, Nové Dilí (India); KHAN PRINTING (Mongolsko)
Počet zúčastnených krajín: 38
Počet zúčastnených ilustrátorov: 311
Počet vystavených ilustrácií: 2398
Doterajších 19 ročníkov BIB celkovo:
Počet zúčastnených krajín: 98
Počet zúčastnených ilustrátorov: 5382
Počet vystavených ilustrácií: 44 714
Slovensko na BIB-e (1967-2003) - ocenenia
Počet ilustrátorov: 202
Grand Prix: DUŠAN KÁLLAY (1983)
Zlaté jablko: JANA KISELOVÁ-SITEKOVÁ (1995, 2001); VIERA GERGEĽOVÁ (1989); VIERA BOMBOVÁ (1967, 1969); ALBÍN BRUNOVSKÝ (1967, 1977, 1981); ROBERT BRUN (1987); PETER UCHNÁR (1999); DUŠAN KÁLLAY (1973, 1975)
Plaketa: DUŠAN KÁLLAY (1993), JANA KISELOVÁ-SITEKOVÁ (1991); KATARÍNA ŠUTEKOVÁ-ŠEVELLOVÁ (1989); ĽUBA KONČEKOVÁ-VESELÁ (1979); MIROSLAV CIPÁR (1973, 1977); RÓBERT DÚBRAVEC (1975); ONDREJ ZIMKA (1971)
Čestné uznanie: FRANTIŠEK BLAŠKO (1985)
Výstava BIB trvá do 31. 10. 2003, je otvorená denne od 9.00 do 21.00 h.
