V Japonsku neoslavujeme meniny. Dokonca som bol prekvapený, že takýto sviatok na Slovensku existuje. Pravdou je, že mnohí ľudia tu majú rovnaké meno, napríklad Katka, Zuzana alebo Peter, takže oslavovať meniny asi dáva zmysel. U nás v Japonsku, aj keby sme si akokoľvek želali mať taký meninový deň, to nemá opodstatnenie. Máme totiž veľa rôznych mien, vraj viac ako 150 – 200-tisíc. A rok má iba 365 dní.

Japonskí rodičia sa vždy snažia dať dieťaťu originálne meno. Nie sme kresťania, takže nie je zvykom používať biblické mená. Nikto nikdy nemá rovnaké meno ako jeho otec alebo mama, ako to býva u vás. Myslím si, že výber mena pre dieťa je v Japonsku slobodnejší ako v iných krajinách. Každý rok sa objavujú nové populárne mená. Niektorí rodičia sa inšpirujú menom známych televíznych hviezd. Iní vytvoria nové meno pre dieťa použitím časti mena niektorého člena rodiny, teda v písanej podobe použitím niektorého znaku a pridaním iného. Keby som napríklad takto tvoril meno pre svojho syna ja, mohol by sa volať Masahiro, Masanobu či Masataka.

Pri písaní mena používame väčšinou čínske znaky a ľudia veria, že počet čiarok, paličiek, ktoré tvoria znak, ovplyvňuje život nositeľa príslušného mena. Veria, že ovplyvňuje jeho zdravie, kariéru, vzťahy. Často sa idú poradiť s odborníkom, ktorý vie z mena predpovedať osud, a tým sa riadia pri výbere mena. Občas potom rodičia vytvoria meno, že ho vieme ledva prečítať a vysloviť. Pred niekoľkými rokmi chcel dať istý Japonec svojmu synovi meno Akuma, čo znamená diabol. Mestský úrad mu to zakázal ako protihumánny skutok.

Mimochodom, v Japonsku sa píše prvé priezvisko, až potom meno. V škole, medzi priateľmi, v zamestnaní, sa všetci navzájom oslovujeme priezviskom. Súčasná mladá generácia postupne toto pravidlo mení a volajú sa menom. Predtým to však bolo bežné iba v rodine, medzi partnermi alebo veľmi blízkymi priateľmi. Pravdupovediac, oslovovanie priezviskom sa mi zdá veľmi neosobné. Keď ma napríklad prídu v Japonsku do rodičovského domu navštíviť priatelia, oslovujú ma Shiraki, a môj otec s tým začne tiež.

V cudzine si väčšinou píšeme meno európskym spôsobom, prvé meno, potom priezvisko. Všetci moji kamaráti v cudzine ma volajú Masa, pretože nevedia poriadne vysloviť Masahiko. Ale Slováci to dokážu perfektne. Keď poviem, že som Masa, oslovujú ma niektorí Maso. Zaujímavé je, že Číňania, zvlášť ľudia z Hongkongu, Singapuru a Kórejčania, si v cudzine vytvárajú svoje anglické meno, pretože ich pôvodné mená sa cudzincom ťažko vyslovujú. Bruce Lee a Jackie Chan majú tiež svoje originálne meno.

MASAHIKO