e kladú otázku: Prečo ďalej chodí po svete?
Teológovia ako vysvetlenie ponúkajú niekoľko motívov. „V pápežovom putovaní je obeta. Príde aj napriek svojmu zdraviu. Veľmi silne si uvedomuje svoje poslanie, a chce ho konať až do konca,“ hovorí teológ Jozef Haľko. Práve v putovaní vidí podľa cirkvi Ján Pavol II. svoje poslanie - ísť a snažiť sa priniesť dobrú zvesť každému človeku.
„Fyzické limity pápeža sú skôr ako prekážkou nástrojom jeho misie,“ povedal v lete pre katolícky týždenník Zenit jeho hovorca Joaquin Navarro-Valls. Pápež svojím stavom zvýrazňuje to, čo ľuďom hovorí. „Všetkému, čo od Slovenska očakáva - a čo vlastne povedal už toľko ráz - chce dať pečať utrpenia. Iste aj preto, že to vzbudí súcit s ním. V teologickom chápaní Kristus urobil pre spásu sveta najviac nie vtedy, keď kázal zástupom a robil zázraky, ale vtedy, keď už nemohol nič robiť, keď bol pribitý na kríži, znemožnený, potupovaný. Toto si pápež uvedomuje - že je námestníkom Krista nielen včasoch, keď chodil, povzbudzoval, pomáhal, keď mu tlieskali, ale aj vtedy keď trpí,“ hovorí Marián Gavenda, hovorca KBS.
Tento motív naznačil včera aj biskup Rudolf Baláž vo svojom príhovore pápežovi. „Aj v týchto časoch prichádzate medzi svojich veriacich ako Kristus na kríži. So svojimi bolesťami a predsa idete. Prekonávate veľké kilometre, len aby bol človek povzbudený, posvätený a spasený,“ povedal. Jána Pavla II. prirovnal k dobrému pastierovi, ktorý chce ukázať svojim ovečkám, že ich má rád.
Mnohí, ktorí vidia, aký náročný program je prichystaný, sa pýtajú, či nejde o manipuláciu starého pontifexa zo strany jeho okolia. Ľudia, ktorí sú pápežovi blízko, však potvrdzujú, že duševne je stále v poriadku, a uvedomuje si všetko, čo sa okolo neho deje.
„To, čo robí, robí dobrovoľne. Vždy robí veci do dôsledkov. Tak to bolo, aj keď bol zdravý, robí to aj teraz, lebo hoci jeho telo sa mení, jeho mentalita zostáva tá istá. Dá sa povedať, že v jeho slabosti je sila,“ hovorí Haľko.
V súvislosti s pápežovým zdravím sa už istý čas špekuluje o jeho odstúpení. On sám žartom raz povedal, že „nemá komu podať demisiu“. Inokedy sa zase vyjadril, že „z trónu možno zostúpiť, ale z kríža nie“.
„Cirkev sa nespráva ako firma, ktorá sa zbavuje svojich vedúcich, keď už nie sú navonok dosť reprezentatívni. Skôr je ako rodina, ktorá si váži svojho otca, aj keď je už starý a nevládny, zodratý v práci pre túto rodinu,“ hovorí Haľko. (mar)
