ncov. "Vstup do EÚ ukončí začlenenie Estónska do Európy a pomôže nám zabezpečiť kontinuitu nášho štátu a demokracie," uviedol premiér Juhan Parts, ktorého vláda silne podporuje členstvo v únii. Podpora je najnižšia medzi príslušníkmi ruskej menšiny.
Estónsko, ktoré má 1,4 milióna obyvateľov, je siedmou kandidátskou krajinou, ktorá bude rozhodovať o členstve v bloku. Referendá o vstupe sa už úspešne uskutočnili na Slovensku, Malte, v ČR, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku a Litve. Na Cypre sa referendum konať nebude.
Estónsko vyhlásilo samostatnosť v roku 1918, rok po komunistickej revolúcii v Rusku, ktorá oslabila kontrolu Moskvy nad svojou ríšou. Estónsko patrilo pred II. svetovou vojnou medzi najbohatšie krajiny Európy. Podobne ako ostatné pobaltské krajiny sa po skončení vojny stalo súčasťou Sovietskeho zväzu ako aj obeťou násilnej sovietizácie, kolektivizácie, potláčania náboženstva a násilných deportácií miestneho obyvateľstva. V roku 1991 získalo Estónsko opäť nezávislosť a teraz sa považuje za krajinu so silným ekonomickým rastom. Odporcovia vstupu do EÚ preto argumentujú, že byrokratický systém únie a jej klesajúca ekonomika spomalia rast estónskeho hospodárstva, ktoré patrí medzi najdynamickejšie v Európe. "Zavedenie ekonomickej politiky EÚ zníži konkurencieschopnosť Estónska a premení ho z európskeho tigra na európsku chudobu," tvrdí profesor ekonomiky Ivar Raig, ktorý je proti členstvu v únii.