nieslo titul Zlatoústy – po grécky Chrizostomos. Je jedným zo štyroch najväčších východných cirkevných otcov a pre viaceré majstrovské kázne o Eucharistii ho v roku 1568 cirkev poctila titulom Doctor Eucharistiae – Učiteľ Oltárnej sviatosti. V roku 1908 ho Svätá stolica vyhlásila za patróna katolíckych kazateľov a pápež Ján XXIII. zveril Druhý vatikánsky koncil pod jeho ochranu. Donedávna sa jeho sviatok slávil 27. januára v deň prenesenia telesných pozostatkov z miesta vyhnanstva do Carihradu, ale teraz sa slávi v predvečer jeho smrti 13. septembra.
Ján sa narodil v Antiochii medzi rokmi 340 a 350. Krátko nato mu zomrel otec aj staršia sestra. Matka ho poslala študovať do Atén k slávnemu rečníkovi Libaniovi. Jeho druhým učiteľom bol významný teológ Diodorus. Ako 20-ročný prijal Ján krst a uvažoval aj o mníšskom živote, ale nedokázal sa vymaniť spod matkinho vplyvu a pohodlia rodičovského domu. Pre askézu sa definitívne rozhodol až v roku 372 po matkinej smrti. Na šesť rokov odišiel medzi pustovníkov do hôr, no pre narušené zdravie sa vrátil do Antiochie a v roku 385 alebo 386 ho vysvätili za kňaza. V Antiochii sa stal známym a obľúbeným kazateľom a tak ho zvolili za carihradského patriarchu, čo bola najvyššia cirkevná hodnosť po pápežovi. Ako patriarcha si čoskoro získal ľud, no radikálnou kritikou nemravnosti a bohatstva postavil proti sebe cirkevnú hierarchiu a cisársky dvor, zvlášť cisárovnú Eudoxiu. V roku 404 ho cisár poslal do vyhnanstva do Arménska, kde žil tri roky. Prichádzali za ním mnohí ľudia a patriarcha bol veľmi aktívny, čo popudzovalo jeho odporcov, a tak nasledovalo vypovedanie do Potiontu na úpätí Kaukazu. Sprievodcom z cisárskej stráže sľúbil cisár vysokú odmenu, ak Jána útrapami 1 500-kilometrovej cesty usužujú na smrť. Kruté zaobchádzanie patriarchu naozaj vysililo a 14. septembra 407 zomrel v severnom Turecku. Pápež Inocent I., ktorý ho zastával aj počas života, sa usiloval o jeho rehabilitáciu, čo sa však podarilo až za cisára Teodosia v roku 438, keď triumfálne previezli jeho pozostatky do Carihradu. Počas križiackych výprav ich začiatkom 13. storočia uložili v Bazilike svätého Petra v Ríme. Ján Zlatoústy zanechal najobsiahlejšie literárne dedičstvo zo všetkých východocirkevných otcov. Obsahujú najmä výklady Biblie a 243 listov z vyhnanstva.
