"Odmietnutie eura vo Švédsku by mohlo vniesť na finančné trhy pochybnosti týkajúce sa vstupu krajín SVE do eurozóny, ale malo by to mať len krátkodobý psychologický vplyv,” povedal Ivan Fabijancic, analytik Erste Bank, najväčšej banky v strednej Európe.

Pre bývalé komunistické krajiny je euro synonymom stability a prosperity a ich vlády nepočítajú s odmietnutím eura v referendách. Estónsko plánuje vstúpiť do eurozóny v roku 2006, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Česká republika sa chcú pridať v roku 2007 a Slovinsko, Maďarsko a Slovensko v roku 2008. „Keď už raz vstúpite do eurozóny, tak je to navždy. Ponáhľať sa k tomuto kroku bez náležitých príprav by bolo nerozumné pre samotnú krajinu a pre celý systém,“ vyjadril svoj názor Jean-Claude Trichet, budúci nástupca prezidenta ECB Wima Duisenberga.

Poľsko a Česko už začali nahlas debatovať o tom, že by mali odložiť prijatie eura až do roku 2009. Podľa Ivana Fabijancica by „priskoré prijatie eura mohlo byť veľmi nebezpečné z dvoch dôvodov“. Prvým rizikom je, že krajiny musia zaviesť Maastrichtské kritéria príliš rýchlo. Podľa Fabijancica by zvýšenie úrokových mier s cieľom udržať infláciu a súčasné zníženie verejných výdavkov alebo zvýšenie daní, aby sa zabezpečilo zníženie deficitu, mohlo mať negatívny vplyv na ekonomický rast. Fabijancic odporučil Maďarsku a Poľsku vyčkať prinajmenšom až do roku 2009. Vstup do eurozóny v rokoch 2008 až 2009 by tiež priniesol problémy Slovensku a Českej republike vzhľadom na ich verejné schodky, povedal ekonóm pre Erste Bank Walter Purschedl.

Druhé riziko spočíva vo výbere výmenného kurzu medzi eurom a domácou menou počas prechodného obdobia. „Ak budú kurzy veľmi nízke, spôsobí to infláciu, ktorá oslabí dôveru investorov,“ povedal Fabijancic. „Na druhej strane, ak však budú výmenné kurzy príliš vysoké, poškodia miestnych exportérov, spomalia ekonomiku a zvýši sa nezamestnanosť.“