Táto krajina nemá šťastie na premiérov. Mikuláš Dzurinda dal predvčerom najavo, že ľudská dôstojnosť je pre neho v politike hrozbou, ktorú musí za každú cenu odstrániť. Dokonca aj vtedy, keď ju prejaví jeden z jeho najbližších priateľov, bez ktorého by sa možno vôbec nedostal na ten vytúžený vrchol moci.
Táto krajina si len pred rokom zvolila nádej byť lepšou. Dnes jej premiér cynicky ničí charaktery a dáva spoločnosti najavo, že zvíťazia tí poslušní a zbabelí – ak sa pridajú k tomu, kto je pri moci. Takto sa v stredu večer správalo jeho prezídium.
Ivan Šimko roky sníval o veľkej kresťanskodemokratickej strane podľa vzoru Konrada Adenauera, ktorého – aký omyl! – zrejme videl práve v Dzurindovi. Stal sa obeťou vlastného sna, z ktorého sa teraz stáva nočná mora pre celú krajinu.
Premiér ukázal, že mu v skutočnosti nezáleží na povesti Slovenska v zahraničí. A nielen to. Ukázal, že mu nezáleží ani na reformách, ktorými sa v zahraničí tak pýši. Poslanci môžu schváliť tie najlepšie zákony, ktoré však v krajine polámaných charakterov a zbabelých politikov nikdy nebudú naozaj fungovať.
Minister vnútra Vladimír Palko pred niekoľkými dňami povedal veľmi vážne slová o mafii, ktorá prerastá politikou, ekonomikou, médiami aj tajnými službami. Premiér Dzurinda týmto slovám nevenoval najmenšiu pozornosť. Venoval sa totiž práve odvolávaniu tých, ktorí tejto mafii stoja v ceste.
Autor: Martin M. Šimečka
