Ján Pavol II. je aj mediálnym pápežom. Od začiatku využíva všetky formy komunikácie a záber, ako prvýkrát mailuje, predčasom obletel celý svet. FOTO - ARCHÍV TASR
Hodnotenia Jána Pavla II. sa rôznia. Pre jedných je konzervatívny, pre iných revolučný. Aký je podľa vás?
„Pre tých, ktorí očakávajú, že sa nejako zásadne postaví proti tomu, čo cirkev učí už dvetisíc rokov, je konzervatívny. Napríklad v otázke svätenia žien. Pre tých, ktorí očakávajú, že sa obmedzí len na opakovanie toho, čo už bolo povedané, je zasa revolučný. Jeho postoj je niekde uprostred. Na jednej strane pokračuje v tradícii, svoje dokumenty vždy začína odvolaním sa na predchádzajúcich pápežov, na učenie cirkvi. Na druhej strane reaguje na dnešnú dobu, na dnešné okolnosti, problémy a ťažkosti.“
Dá sa hovoriť o nejakej hlavnej téme jeho pontifikátu?
„Stredobodom jeho pápežskej služby je živý človek, s jeho telom i dušou čiže v jeho integrite. Človeka nechápe ako nejaký predmet, ktorý sa dá študovať, nie je to len záležitosť definícií alebo dokumentov. Človeka rozmieňa na drobné – človek v rodine, človek žena…“
Prečo sa zameral práve na rodinu?
„Pápežova koncepcia rodiny sa opiera o Sväté písmo. Boh stvoril človeka na svoj obraz. A keďže Boh je láska, aj človeka stvoril z lásky a pre lásku. Miesto, kde sa má táto láska strážiť, prejavovať i odovzdávať, je práve rodina. Človek dostal za úlohu ‘plodiť a množiť sa a podmaniť si zem‘. Pápež zdôrazňuje, že poslaním rodiny je život a láska. V dnešnej spoločnosti má na rodinu vplyv ekonomická, ideologická i sociálna situácia. Pohľad na ňu sa mení. Začína sa preferovať manželstvo ‘na skúšku‘, rastie počet rozvodov i potratov. Pápež hovorí, že nemôžeme niekoho milovať len ‘na skúšku‘. Potom nejde o pravú lásku. Do krízy sa dostáva práve základné poslanie rodiny. Má to široké následky, pretože problémy rodiny sa posúvajú do spoločnosti. Pápež podčiarkuje základné práva rodiny: právo založiť si rodinu a mať primerané prostriedky na jej udržovanie, právo na zodpovedné odovzdávanie života a výchovu detí, právo na stabilnosť manželského zväzku, právo na fyzické, sociálne, politické a hospodárske zabezpečenie, právo na primeraný príbytok.“
Pápežovi často vyčítajú konzervativizmus v otázke antikoncepcie. Prečo má taký odmietavý postoj?
„Antikoncepcia podľa pápeža bráni základnému poslaniu rodiny – odovzdávať život a lásku. Stráca sa tým samotný význam rodiny, rodina stráca svoju funkciu. Pápež napriek stále rastúcim hlasom a tlaku verejnosti bráni život človeka od jeho počatia až po prirodzenú smrť. O to viac ho treba brániť, ak ide o bezbranných. Veci nazýva pravým menom: umelé prerušenie tehotenstva je morálny zlom, je porušením prikázania ‘Nezabiješ‘, nedá sa tu preto hovoriť o ‘voľbe‘ ženy. Ak sa totiž začne šliapať na základné ľudské práva, nielenže sa pošliapu základné hodnoty jednotlivcov, rodín, ale aj celej spoločnosti. Preto vyzýva na zodpovedné rodičovstvo, na zodpovednú lásku.“
A čo žena ako taká, nielen žena ako matka?
„Pápež si uvedomuje, že cirkev často zabúdala uznať dôstojnosť ženy ako takej. Práve počas jeho pontifikátu sa žena dostala do pozornosti teológov. Feminizmus je podľa pápeža vlastne reakciou na nedostatok ozajstnej úcty, ktorá patrí každej žene. Žena bola často chápaná len ako slúžka, ako druhoradý tvor. V súčasnosti sa stáva predovšetkým predmetom na uspokojenie pôžitkov. Preto vyzdvihuje práve to, čo je žene vlastné – jej ženskosť, materstvo, citlivosť, jemnosť, vnímavosť. To sú hodnoty, ktoré nemôže žena stratiť. Žena je od počiatku rovná mužovi, nemôže patriť pod mužskú nadvládu. Muž a žena sú rozdielni, ale obaja majú rovnakú dôstojnosť, prameniacu z toho, že sú ľudskými osobami. Toto treba rešpektovať nielen v manželstve, ale aj v sociálnej oblasti. Pápež opakuje, že žena nemôže byť diskriminovaná len preto, že je žena.“
Pápež často hovorí o práci, prihovára sa robotníkom.
„Je známe, že bol počas vojny robotníkom v chemickej továrni Solvay. Z vlastnej skúsenosti pozná problémy robotníkov. Prácu, a to nielen manuálnu, pokladá za nevyhnutnú pre človeka. Človek si svojou prácou ‘podmaňuje zem‘, zdokonaľuje ju, ale tým zdokonaľuje aj sám seba. Preto sa solidárne stavia k nezamestnaným a zodpovedných vyzýva, aby utvárali pracovné podmienky, aby rešpektovali človeka a jeho prácu. Človek je dôležitejší ako zisk. Pápeža pokladajú za iniciátora poľského hnutia Solidarita, pretože sa vždy zastával pracujúcich. Na svojich cestách sa stretáva s robotníkmi, počúva ich ťažkosti, apeluje na zodpovedných. Vydal aj tri sociálne encykliky, ktorými sa obracia na všetkých ľudí dobrej vôle, aby rešpektovali človeka a umožnili mu dôstojne a všestranne sa rozvíjať.“
Ako pápež osobne vníma iné cirkvi a náboženstvá?
„Rozdelenie veriacich na viaceré náboženské spoločenstvá pokladá za smutné dedičstvo, s ktorým sa však dá niečo robiť. Osobne sa veľmi usiluje o zjednotenie. Uvedomuje si, že chyby sa stali na oboch stranách, preto všetkých vyzýva na pokánie a odpustenie. Bez neho sa nedá hovoriť o ekumenizme. Ďalšími hodnotami potrebnými na vzájomný dialóg sú láska, spravodlivosť, sloboda a pravda. Bez nich sa nemôže budovať žiadne spolužitie.
Typické pre pápeža je, že pozval predstaviteľov všetkých veľkých náboženstiev, aby sa spoločne modlili za mier vo svete. Pri každej návšteve krajiny sa stretáva aj s predstaviteľmi nekatolíckych spoločenstiev. Vidieť rešpekt, s akým pristupuje k iným náboženstvám, snahu o podčiarknutie spoločných hodnôt.“
V čom je pápež iný ako jeho predchodcovia?
„Napríklad v tom, že je to ‘mediálny‘ pápež. Od začiatku využíva všetky formy médií. Kráča s dobou, napríklad posolstvo ku dňu masmédií nedávno nepodpísal perom, ale ‘odklikol‘ ho cez internet. Nová je tiež jeho snaha stretnúť sa naozaj s každým. Mal odvahu stať sa pútnikom, vyjsť do sveta a odovzdať posolstvo každému, kto ho chce počúvať. Keď to nejde osobne, rieši to ‘poštou‘. Využíva rôzne príležitosti, výročia, svetové dni. Svedčia o tom napr. listy deťom, mladým, kňazom, chorým, starým… Píše sa v nich, čo by každému chcel povedať. Je iný aj svojou bohatou osobnou skúsenosťou.“
