Takmer 750 hrobov zo staršej doby bronzovej odkryli počas 25 rokov systematického výskumu opevnenej osady na území dnešnej Nižnej Myšle pracovníci košickej pobočky Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Doterajšie výsledky výskumu v rozsiahlom pravekom areáli posúvajú malú obec neďaleko Košíc medzi lokality európskeho významu. „Nálezy sú nezvratným dokladom vyspelosti civilizácie, ktorá žila vo východnej časti strednej Európy, jej remeselnej zručnosti a vysokej kultúrno-spoločenskej úrovne,“ hovorí vedúci výskumu, archeológ Ladislav Olexa, ktorý v Nižnej Myšli strávil celé štvrťstoročie.

Výsledky výskumu, na ktorom sa posledné roky podieľali pod odborným dohľadom archeológov aj archeoturisti a študenti z viacerých krajín, sa priebežne vyhodnocujú. Už len samotný kostný materiál je obrovskou bankou informácií.

„Raritou je napríklad štvorhrob, v ktorom boli pochovaní s najväčšou pravdepodobnosťou rodičia s dvoma deťmi. Ich príbuzenské vzťahy, vek, pohlavie, teoreticky aj príčinu smrti, môže však jednoznačne určiť len moderná veda. Vďaka antropológii, ktorá využíva analýzu DNA, dostáva archeológia nové dimenzie. Aj to je dôvod, prečo spolupracujeme nielen s našimi antropológmi v Nitre, ale aj s odborníkmi z Prešovskej univerzity,“ vysvetľuje archeológ.

Minulý týždeň absolvovali v Nižnej Myšli terénne antropologické cvičenie študenti biológie z fakulty humanitných a prírodných vied spomínanej univerzity. „Praktikum spĺňa predovšetkým edukačnú funkciu. Poslucháči si v praxi osvoja metódy antropologického, ale aj archeologického výskumu. Perspektívne by sme v rámci spolupráce chceli využívať aj laboratórium molekulárnej antropológie, ktoré sme v Prešove otvorili pred tromi rokmi,“ hovorí vedúci katedry a riaditeľ Ústavu národnostných štúdií Prešovskej univerzity prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc.

Na staršiu dobu bronzovú si prišlo do Nižnej Myšle siahnuť sedemnásť študentov 5. ročníka a dvaja doktorandi. Okrem triedenia živočíšnych a ľudských kostných pozostatkov sa pokúšajú určiť pohlavie a vek jedincov. „Podľa fyziognómie lebky sa zdá, že to bola žena. Zachovalý chrup s 31 zubmi zasa svedčí o tom, že nebola stará,“ vyhodnocuje poznatky doktorand Rastislav Ružbacký. Lebka, ktorú drží v ruke, je 3500 rokov stará. Témou jeho doktorandskej práce je v rámci molekulárnej antropológie štúdium polymorfizmov DNA. A čo chýbajúca sedmička vpravo dole? „Jednoznačne bola odborne extrahovaná. Zdá sa, že už aj v dobe bronzovej chodili ľudia k zubárovi,“ usmieva sa Ladislav Olexa.

MIKULÁŠ JESENSKÝ