Boha ani kresťanstvo návrh európskej ústavy zatiaľ nespomína. Predsedníctvo Konventu o budúcnosti Európy vedené Valéry Giscardom d‘Estaing (na snímke) by bolo radšej, keby sa preambula odvolávala na „kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo Európy“. Katolícke štáty sa to však ešte pokúsia zmeniť. Slovensko sa zrejme pridá. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Patrí zmienka o Bohu či o kresťanstve do budúcej ústavnej zmluvy o Európskej únii? Únia sa má definitívne dohodnúť na jeseň v Ríme. Akú pozíciu k návrhu zaujme Slovensko, nie je zatiaľ oficiálne známe. Otázka sa zrejme objaví aj počas návštevy Jána Pavla II. na Slovensku.
Vatikán zmienku o kresťanskom dedičstve Európy v ústavnej zmluve podporuje. Pápež dlho o tejto otázke hovoril veľmi diplomaticky, jednoznačne sa vyjadril až toto leto. „Evanjelium bolo zjednocujúcim elementom pre európske národy počas mnohých stáročí a ani dnes neprestáva byť nevyčerpateľným zdrojom duchovnosti a bratstva. (…) Uznanie kresťanských koreňov Európy sa stane pre kontinent hlavnou zárukou pre budúcnosť,“ povedal 24. augusta v príhovore v CastelGandolfe. Zdôraznil, že pri tejto požiadavke mu ide o „bezpečnú záruku slobody, spravodlivosti a pokoja pre všetkých, pre veriacich i pre neveriacich“.
Vatikánska diplomacia sa spolieha, že zmienku o Bohu do európskej ústavy presadia štáty so silnou katolíckou populáciou. Taliansky premiér Silvio Berlusconi, ktorého krajina predsedá tento polrok Európskej únii, už oznámil, že to jeho vláda bude požadovať. Pridajú sa Španielsko, Portugalsko, z kandidátskych krajín Poľsko a Malta.
Slovenský parlament ani vláda zatiaľ o postoji Slovenska k návrhu ústavy nerokovali. V stanovisku, o ktorom bude vláda rokovať už v najbližších dňoch, sa otázka Boha a kresťanstva nespomína. Na medzivládnej konferencii však Slovensko zrejme podporí návrh katolíckych krajín. Podľa informácií SME slovenská vláda sama neotvorí požiadavku na zmenu preambuly, ak to však urobia iné štáty, pridá sa k nim.
Národná rada ešte vo februári, keď sa tvoril text návrhu v európskom konvente, prijala uznesenie, v ktorom podporuje „zakotvenie zmienky o Bohu ako zdroji základných hodnôt, duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy“. Za zmienku o Bohu a kresťanstve sa vyslovil aj Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska.
Od februára slovenskou politickou scénou zatriasli viaceré témy, ktoré sa týkali otázky cirkví a náboženstva. Zmienka o Bohu v európskej ústave však zrejme nebude principiálnym problémom ani pre strany, ktoré sa hlásia k liberalizmu. S kresťanstvom je to zložitejšie.
„Myslím si, že je väčšinová mienka, že by tam mala byť zmienka o koreňoch Európy, pretože – pri všetkej tolerancii k iným náboženstvám – to na základe judaisticko-kresťanskej kultúry sa Európa dostala tam, kde sa dostala,“ hovorí Anna Záborská z KDH. Hovorí, že európska ústava by si mala vziať príklad z poľskej ústavy. „Pre veriacich je tam zmienka o Bohu a pre ostatných zmienka o všeobecných etických princípoch.“ Podobná formulácia sa objavila v debatách aj v európskom konvente.
ANO sa pozdáva návrh preambuly, ako ho formulovalo predsedníctvo konventu, teda bez zmienky o Bohu, podľa Jozefa Banáša sú však ochotní podporiť aj iný kompromis. „Bude záležať na formulácii. Ak pôjde len o – ako kedysi povedal v rozhovore pre SME František Mikloško – ‘katolíckeho Boha‘, tak s tým bude ťažko súhlasiť. Korene Európy, to je grécka filozofia, antický Rím, kresťanstvo a judaizmus. Keby sme tam mali dať nejakú zmienku o niečom – tak potom som za to, aby sa spomenuli tieto štyri piliere,“ hovorí.
Podobný názor má aj Monika Beňová zo Smeru. „Moderné európske štáty sú charakteristické skôr napredujúcou sekularizáciou. Myslím, že návrh predsedníctva konventu má veľmi moderný charakter a nie je zásadný dôvod, aby bol v preambule Boh spomenutý,“ hovorí. Záležať však podľa nej bude na výsledku diskusie v parlamente.
Parlament by mal o ústavnej zmluve rokovať ešte v septembri.
BARBORA TANCEROVÁ
