Podľa predsedu Konventu o budúcnosti EÚ Valéryho Giscarda d'Estaing bol totiž dôkladne pripravený a v popredí záujmu jeho tvorcov boli potreby európskych občanov.
"Ak by bola ústava teraz predložená do referenda, bola by široko prijatá. Ak sme predložili zlý návrh, nebol by som tak istý," povedal bývalý francúzsky prezident na tlačovej konferencii v Berlíne po rozhovoroch s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom.
Prvá ústava EÚ má reorganizovať inštitúcie všeobecne kritizované ako neefektívne a zefektívniť rozhodovací proces pred vstupom desiatich nových členov do únie, vrátane Slovenska, v máji budúceho roku.
Schröder uviedol, že ústava urobí rozšírenú EÚ ovládateľnejšou. Vyzval tiež členské štáty, aby návrhy na októbrovej medzivládnej konferencii nemenili. "Vložíme všetku našu energiu do zaistenia toho, aby návrh, ak to bude možné - a budeme sa o tom skutočne pevne snažiť - bol v decembri schválený" v terajšej podobe, dodal.
Rokovania o návrhu ústavy sa po 16 mesiacoch skončili v júli, no mnoho sporných bodov ostalo nevyriešených. EÚ chce ukončiť rozhovory a podpísať ústavu včas pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni budúceho roku. Ratifikovať ju musia všetky členské štáty, vo viacerých z nich bude predmetom referenda.