BRATISLAVA - Ohlasované zdraženie plynu pocítia spotrebitelia na rodinných rozpočtoch rôzne. Dochádza na slová tých, ktorí už pred niekoľkými rokmi vystríhali občanov pred odpájaním sa od centrálnych zdrojov vykurovania. V tom čase bolo totiž odpojenie a vybudovanie vlastného plynového kotla neobyčajne výhodné vďaka nižšej cene plynu pre občana a vďaka tomu, že výrobcovia tepla museli ako veľkoodberatelia platiť za plyn vyššiu, štátom deformovanú cenu.

Situácia sa však začína posúvať smerom k znevýhodneniu cien za drobný odber. „Predpokladám, že do troch rokov sa situácia už celkom obráti a maloodber bude v porovnaní s veľkými odberateľmi výrazne drahší,“ tvrdí odborník Združenia miest a obcí Slovenska Pavol Ifčič, „tento trend je nezvratný“.

Dnes napríklad obyvateľ, ktorý má byt s plochou 80 metrov štvorcových s ústredným vykurovaním (výrobcovi tepla teda hradí veľkoodberateľskú cenu), zaplatí za teplo možno aj dvakrát viac než ten, kto býva v rodinnom dome s obytnou plochou dvakrát väčšou. Prispieva k tomu nielen to, že cena plynu pre občana je ešte stále nižšia než pre veľkoodberateľov, ale aj neekonomické správanie ľudí v domoch. „Výhodnosť ceny ich len málo núti myslieť na šetrenie plynom v rodinnom dome, aj zatepľovanie robia len tí, čo vidia za roh,“ dodáva Ifčič.

Podľa odborníka Združenia slovenských spotrebiteľov Vladimíra Chladného situácia sa logicky uberá k tomu, že konečne bude veľkospotreba prirodzene lacnejšia. Na priamu otázku SME, či by sa on sám dnes odpojil od centrálneho vykurovania, stručne reagoval: „Určite nie.“

Obyvatelia Slovenska sa už dlhé roky snažia rôzne reagovať na situáciu okolo deformovaných a stále sa pohybujúcich cien energií. Mnohí prešli z plynového na elektrické vykurovanie, iní kombinujú obe alebo využívajú aj ďalšie palivo. V dome rodiny Račkovcov v Rovňanoch v Poltárskom okrese majú napríklad všetky tri druhy vykurovania - elektrické, plynové i na pevné palivo - a všetky sa snažia čo najvýhodnejšie kombinovať. Kúria elektrinou, dokurujú pevným palivom a varia na elektrickom i plynovom sporáku.

Všetko je vypočítané tak, aby sa z každého zdroja míňalo len v čase a množstve, ktoré vychádzajú najracionálnejšie. Elektrinou temperujú dom iba na 18-19 stupňov Celzia, na pohodovú izbovú teplotu si dokurujú drevom v izbovej peci. Elektrinu sa snažia v špičkovom čase, keď sú najdrahšie sadzby, vôbec nepoužívať.

„Človek to musí neustále kontrolovať, aby sa spratal do určitých súm. Sú aj rodiny, čo si nedali pozor, a majú nedoplatok aj 21-tisíc korún. Odpájajú ich,“ hovoria Račkovci, ktorých ročne stojí elektrina 33-tisíc a drevo 4-tisíc korún. Na porovnanie susedia v podobne veľkom dome, ale s plynovým vykurovaním majú náklady na plyn a elektrinu zhruba 30 200 korún.

TÁŇA RUNDESOVÁ